Michal Bartek sa v Slovenských národných novinách rozhovoril o mládeži a vzťahu k národu. Je podľa mňa pravdou, že národné cítenie sa v mladých ľuďoch vytráca. Prečo tomu tak ale je? Možno to bude nedostatočnou výukou o osobnostiach tohto národa. V škole sme všetci počuli o Štúrovi, Hurbanovi, Bernolákovi, Baničovi. Ja si však za svoje štúdium nespomínam, že by sme sa učili o Jozefovi Murgašovi, Aurelovi Stodolovi atď.
Pán Bartek problém s národným cítením opisuje takto: „Až sa desím, keď vidím, ako si najmä mladí ľudia vôbec nevážia, čo máme doma na Slovensku, a hocijakú vec zo Západu hneď prijmú bez akéhokoľvek kritického myslenia. Nebojím sa povedať, že za tento stav môže aj naša progresívno-liberálna opozícia. V mene politického boja o moc sa riadi heslom: ‚Čím horšie pre Slovensko, tým lepšie pre nás.‘ Aj ich zásluhou mnohí mladí ľudia utekajú študovať do zahraničia, najmä do Českej republiky.“
Ja rozumiem, že je najľahšie prehadzovať len tak problémy na druhých, ale čo si majú mladí ľudia vážiť? Prírodné krásy? Školstvo? Prírodných krás máme na Slovensku snáď nekonečne veľa, avšak z toho žiť nebudem. Žiť budeme z toho, aké sú podmienky na vzdelanie, zamestnanie, resp. podnikanie v našej krajine. To, že sa môžem ísť pozrieť do Terchovej, Vysokých Tatier či na Trenčiansky hrad, nevyváži to, že tu nebude práca, pretože podnikatelia odídu za takých podmienok, aké sú im nastavené. Mnohé malé či stredné slovenské podniky, ktoré sa snažia podporiť ďalšie slovenské firmy, trpia len na tom, že budú musieť platiť transakčnú daň. Na Slovensku je veľa krásy, narodilo sa tu mnoho múdrych ľudí, ale v stave, v akom je po 14 rokoch vlády Smeru, sa mi tu žiť nechce. Som z tých, ktorí ostali študovať na Slovensku, ale či tu ostanem žiť za podmienok, ktoré sú mi nastavené, je otázne.
K vášmu strachu z progresivizmu a liberalizmu, pán Bartek. Sám sa nepovažujem za progresívca, ale skôr liberála. Teda raz a navždy vám tieto dva pojmy vysvetlím. Progresivizmus vyjadruje posun vpred od starých zaužívaných zvykov, jeho opakom je konzervativizmus, ktorý by som osobne definoval ako vyznávanie tradičných hodnôt. Liberalizmus má svoj pôvod v ekonómii a je to v podstate sloboda do čo najväčšej miery. Sloboda jedného sa končí tam, kde začína sloboda iného. Opakom liberalizmu je teda pre mňa osobne diktatúra. Dávajte teda pozor na to, proti čomu bojujete. Pre mňa osobne bolo progresívne aj to, že princezná Diana podala ruku pacientovi s HIV, čo podľa môjho názoru nie je zlé. Treba teda rozlišovať niektoré pojmy, pretože nie všetko progresívne je zlé a ani všetko progresívne nie je super. To, že by deti mali mať na školách sexuálnu výchovu, nie je otázka áno – nie, ale kedy konečne. To, že tam možno budú preberať homosexuálov či gay páry – a čo? Sú to ľudia, ktorí medzi nami žijú a sú rovnako cenní ako ja či vy. Deti by sexuálnu výchovu mali dostať aj preto, že chcieť či nie, raz ten pohlavný styk mať budú, a je lepšie, aby na seba dali pozor. A nie každé dievča má doma mamu, aby jej pomohla, keď jej to príde prvýkrát.
Nakoniec len dodám, že chyba nie je v liberáloch či progresívcoch, ani v konzervatívcoch či iných ľuďoch. Problém je v ľuďoch, ktorí v politike neprejavujú žiadne iné záujmy ako tie svoje. V politikoch, ktorí najprv hľadia na svoje peňaženky a svoje blaho, a nie na to, čo národ potrebuje. Slováci nechodia do ČR preto, že sa im tu nepáči, ale preto, že tu nemajú možnosti. Teda ak chcete vzbudiť národné cítenie, učme naše deti v školách viac o našich hrdinoch a osobnostiach, ctime si našu krajinu tak, ako sme si ju vybojovali, a začnite vo vašej vláde myslieť aj na iných ako na seba a svojich. Ako národne cítiaci mladík si myslím, že raz nám tu bude dobre. Bude to bolieť, bude to ťažké a bude to trvať, ale bude dobre. Myslím si však, že to bude bez vašich strán, pretože tam myslíte iba na seba a nie na blaho celej krajiny, takže buď sa zmenia vaše priority, alebo sa zmení vláda. Dúfam však, že zmena príde čoskoro.
