Ako svietiť

 Objaviť to, k čomu sme povolaní. Prejsť sa v sebe, pozbierať myšlienky a odvahu. Neuspokojovať sa so spokojnosťou. Raz som sa na ulici pýtala ľudí: " Ste šťastní?" "Sme spokojní. " Ale prečo len spokojní? Prečo to stačí?
 Chcem povedať, že v človeku je úžasný potenciál. Milovať, minimálne. Život staviam na vzťahoch. K vyšším, neviditeľným veciam, ako im ja sama pre seba dávam mená, k hmotným a nahraditeľným taktiež. Nevadí, že každý o nich máme inú predstavu.
 Ak na ceste dní nevojde do cesty nikto, kto by túžil začať vzťah s nami na základe viery, že v našom živote prebývajú skryté sily a viery, že stojí za to postupne chápať tajomstvo môjho bytia, chcem to ukázať ja. Verím v človeka, jeho podstatu dobra. Verím, že každý prišiel "zhora". Cítim, že veci nejdú tak, ako boli naplánované pri pohľade na ľudí "v obaloch", navonok krásnych, štastných, však v podstate vedomých, že je to forma ako zabudnúť a len neostať sám napospas vlastného, vnútorného sveta.
 Prečo nás formuje strach? Prečo akýkoľvek pokus "zasvietiť" je taký slabý a plný ostychu? Nie som adrenalínový typ, nepotrebujem ho na prežitie. Ale adrenalín mimo športu, v pulzujúcich, živých vzťahoch, kde sa cítim pochopená a v istote, áno. Taký druh je mojou "živou vodou".
 Umelecké diela- básne, texty, obrazy, piesne o láske, fotografie, vymykajúce sa šednosti a povrchnosti života sa ľuďom páčia, hovoríme o nich, že sú "iné", že majú niečo do seba. Pre mňa sú ich autori ľudia, ktorí sa kedysi rozhodli, že niečo dajú zo seba iným. Že prežijú adrenalín tým, že ukážu svoj život premenený v inej forme- vo forme svetla. S takými ľuďmi si rozumiem.
 Našla som tu, na blogu, veľa článkov, hovoriacich: "Povedzte nahlas ľuďom, ktorých milujete, čo cítite!" Nenašla som však dôvod dostatočný pre mňa prečo to spraviť, prečo riskovať pocit trápneho ticha a rozpačitosti. Odpoveď som našla: musíte najprv veriť na skryté sily v živote milovanej osoby, ako o tom hovorí Michel Quoist a potom pochopíte, že tie slová môžu pohnúť životom, dať inšpiráciu prečo žiť ďalej. Pochopíte, že neviete, do akej miery môže byť úžasné počuť tie slová a čo všetko môžu vyvolať, čo dať do pohybu... Dôvod, motivácia, keď bude neskoro a zistenie, že šanca povedať to už nikdy nebude, je sčasti egoistická.
 Čakanie na dokonalú lásku, nikdy sa nemýliacu a neprinášajúcu aj boľavé, je naivita. Podstatné je urobiť rozhodnutie chcieť milovať. Milovať, lebo láska môže dať do pohybu nikým netušené krásne a dobré veci. 
 Milovať je šanca zmeniť svet. Zasvieťte; isto aj okoloidúci na chodníkoch sú čakajúcimi na svetlo.