´Musí byť niečo; nestrácaj presvedčenie, že môžeš prežiť šťastný život-
aj keď si niekedy ubitá nedostatkom nehy a máš jarnú únavu,
aj keď prechádzaš okolo nich, ako sa ponáhľajú ľahostajní voči Tvojmu pohľadu,
aj keď zakaždým počúvaš ich rozhovory hľadajúc šifrovanú odpoveď: "Som šťastný! Môj život je šťastný! Chceš vedieť akoto? Chceš počuť tajomstvo?" A ty počúvaš a-
nenachádzaš...
Nevzdávaj sa, dievčatko, máš krídla čajok.´
´Stratíš svoju detskú naivnosť, že raz Ti láska bude vyrážať dych? Že niekto obetuje spánok, dychtivý počúvať, ako v Tebe dýcha spiaci život? Že sa niekto bude za teba modliť s pohnutím? Že Tvoj život dal zmysel inému? Že pochopia, že láska k nim je zmyslom Tvojho života? Že sa z Tvojich očí dozvedia, čo všetko by si im chcela dať?
Stratíš ju? Nesmieš - nesmieš!
Aj keď im chýba porozumenie, keď skúmajú, čo Ťa bolí,
aj keď necitlivosť, hrubosť a povýšeneckosť skrývajú za šľachetnú priamosť a úprimnosť,
aj keď Ti nikdy nepovedali, že chcú stáť navždy pri tebe, že si pre nich všetko,
aj keď Tvoje problémy nie sú pre nich zaujímavé,
aj keď sa Ťa nepýtajú o čom snívaš a necítia potrebu hladiť ťa;
a takmer na všetko sa pozerajú očami peňazí a mierou užitočnosti...
Stratíš ju? Nesmieš - nesmieš!´
´Dievčatko, počuješ?
Aj keď sa radšej smejú na Tebe ako s Tebou a máš slzy na kraji, keď majú v očiach oceľ,
aj keď sa pýtaš, či Ťa milujú, či by dokázali žiť bez Teba a nie si si istá odpoveďou,
aj keď si myslíš, že nevymýšľajú, čím by Ťa prekvapili a obdarovali,
aj keď na stretnutí s nimi cítiš, že myslia už na to, čo budú robiť, keď nebudú s Tebou,
aj keď od nich odchádzaš niekedy ešte viac prázdna...
Dievčatko, nechaj aj tak život v sebe žiariť!´
´Neprestávaj veriť, že máš silu, akú nemá nikto iný,
nezabúdaj farby na stole a maľuj - urob svet Piesňou piesní!
Máš v sebe krásu, ktorú nedokážu vidieť, ale aj tak ju potrebujú- ver mi!
Nevzdávaj cestu, ktorá vedie do hĺbok.
Dievčatko, nie je to márna snaha- môžeš urobiť toľkých šťastnými svojím dotykom srdca...
Hľadaj samu seba, a uvidíš, že to, čo nájdeš, Ťa prekvapí. A ja tu budem, budeme sa tešiť z tvojho objavu dvaja.
Stále dokážeš s úžasom stáť nad skrytými vecami, aj keď sa cítiš ubitá - ver mi!
Dokážeš lietať ako dieťa, s radosťou v svojich krídlach - len mi ver.
Dovoľ, nech život prežiari Tvoje dni, dovoľ, nech Tvoj život prežiari ich dni.
Dievčatko moje, viem, že strácaš odvahu... ale máš toho ešte toľko pred sebou.
Pamätáš sa na šťastné chvíle - čo si si v nich želala? Ja sa pamätám.
Môžeš im dokázať, že sa mýlia, že sa vždy mýlili! Svoj život dokážeš urobiť krásnym. Dokážeš vidieť krásu v tajomných zákutiach.
Ak im nedovolíš, nezlomia Ťa, nezlomí Ťa nič.
Nezabudni na svoje svetlo - ak zabudneš, budeš ako oni. Bez nehy; tvoje srdce zabudne počúvať, prestaneš dôverovať, prestaneš túžiť, zmieriš sa s priemernosťou. Budeš spokojná, áno - to budeš.
Ale nebudeš šťastná.´
´Dievčatko, som medzi nimi. Teraz už viem, kde sa stala osudná chyba.
Moja túžba bola rovnako silná ako Tvoja. Ale mňa presvedčili, tak hlúpo ma presvedčili, že všetka nadpriemernosť, ktorú hľadám, sú naivné ideály. A že život ma naučí. Že romantika do života nepatrí. Že príliš veľa života mi zničí zdravie. Sny sa stratili, okolie ich ubilo.
Dievčatko, oni stratili schopnosť snívať. Prežívajú. Ty nechci prežívať, naďalej chci žiť naplno.
Dievčatko, ver mi. Niektorým ľuďom si pripomenula anjela.
Sľúb mi, že keď za mnou prídeš, uvidím Tvoje svetlo, ktoré si pri Tebe pamätám odjakživa.
Ak ho uvidím, budem vedieť, že sa o Teba nemusím báť.´
S láskou venované Tvojmu smútku
