Našla som opäť začiatok správnej cesty, a to vďaka Vám.
Vľúdne ste mi ukázali, že láska nie prudký vietor, ale vánok je;
a harmónia.
Priniesli ste oheň a zapálili túžbu po mori, oceáne krás,
Nevzdať sa, v láske kráčať dlane.
Viem, čo vedela som dávno, bojazlivo:
omnoho viac dáva dôvera ako strach.
Cez svoje otcovstvo ste sa dotkli duší dievčat
a cez kňazstvo oslovili ženu.
Tisícom ponúkli ste iný život s úlohou nájsť, objaviť seba.
Tuším, že báseň, čo priniesli ste, bola pre mňa,
s nádejou, že nájde opäť srdce, a znova, ktorého sa dotkne
a naplní ho túžbou žitie milovať.
Dievča
Pri tebe, dievča malé s krásnym zrakom,
so zjavom panenským, čo podobá sa snu,
zmámený stojím ako nad zázrakom
a chránim rúčku tvoju belostnú.
Pri tebe, dievča malé s krásnym zrakom,
ožíva chvíľa, čo umrela mi už.
Nedaj sa strhnúť cestou krivolakou,
na ktorej život slávi nespútaný muž.
Dnes práve jeseň je a lístie padá,
ty plná žitia si a kvitneš, ružová,
modlím sa, by´s dušou večne mladá bola.
To moja túžba je a veľkosť tvoja u Boha.
Aby si bola skromná uprostred zlých ľudí,
pokorná v svojej dievčej nádhere,
spanilé kvety rastú v tvojej hrudi
a v očiach tvojich kúzlo lanie je.
Aby si život siala v tejto strašnej vojne,
o žití spievala, čo krásnym musí byť,
od Boha vzývaj pre nás požehnanie hojné
a uč nás k žitiu krásnemu sa pritúliť.
Volám ťa kvetom vykvitnutým v láske,
ty hviezdna záhada, čo večne vábi ma,
tvoj nežný súlad vznáša cesty naše ťažké
a krásou opojnou je pieseň tvoja mámivá.
Pri tebe, dievča malé s krásnym zrakom,
so zjavom panenským, čo podobá sa snu,
zmámený stojím ako nad zázrakom
a chránim rúčku tvoju belostnú.
(Svetloslav Veigl)
Vám patrí vrúcna vďaka mladých
v srdci naplnených žitím.
Teda: za seba,
všetkých;
všetky.
Venované Mgr. P. Hudákovi
