Slovensko si totižto inú cestu ani zvoliť nemôže. Sme krajina bez kľúčových nerastných surovín (teda okrem vody). No aj keby sme nerastné suroviny mali, boli by sme v potravinovom reťazci globálnej ekonomiky na spodných priečkach. Bohatstvo, ktoré by z nerastných surovín plynulo, by len poskytovalo zdroje pre ďalšie nevyhnutné „reťazce“ alebo rebríčky v globálnej ekonomike (Ani Rusko donekonečna nechce stavať svoju prosperitu na vývoze nerastných surovín, ale snažia sa o znalostnú ekonomiku).
Slovensko je naozaj odkázané len na kvalitu svojho ľudského kapitálu a bodka. V prvom rade musí štát vyhľadávať čo najviac talentu vo svojich skromných radoch obyvateľstva, v druhom rade musí vytvoriť kvalitné podmienky na to, aby sa tento talent mohol naplno rozvinúť a produkoval hodnoty. V obidvoch prípadoch zohráva vzdelávací systém kľúčovú úlohu a z tohto hľadiska by sa v časoch mieru mal stať vrcholným štátnickým alebo ak chcete národnoštátnym záujmom.
Ktorá politická strana doposiaľ vyhodnotila dôležitosť vzdelávania ako svoj prvoradý cieľ, pre ktorý hľadajú v spoločnosti podporu? No zrejme žiadna. Doposiaľ som neregistroval žiadneho slovenského Tonyho Blaira, ktorý by do volieb išiel s heslom: „Školstvo, školstvo, školstvo.“
No verím, že politici sa chovajú racionálne pri získavaní politického kapitálu. Ak na takéto heslo v spoločnosti nebol doposiaľ dopyt, tak to jednoducho nerobia. Dôležitejšie je krátkodobé zníženie nezamestnanosti a zabezpečenie jednoduchej práce prostredníctvom prílevu lacného zahraničného kapitálu, skrz štátnu daňovú a finančnú stimuláciu, veď nehľaďme do budúcnosti. Veď čo máme my Slováci - Kiu, Peugeot, Samsung? Porovnajme si takú Južnú Kóreu so Slovenskom. Donedávna porovnateľné HDP na hlavu, a kto má silnejšiu pozíciu v globálnej ekonomike (samozrejme zľahčujem)? Zajtra sa však v Soule môžu rozhodnúť, na akejsi kórejskej partnerskej rade, že sťahujú všetky podniky zo Slovenska, a potom ojoj zrazu budeme len kukať, alebo navrhneme stimuly?
V celej Európskej únií by sa mali nám dobre známe stimuly zrušiť a hospodársky kapitál by sa mal používať len na podporu domácej, regionálnej infraštruktúry pre budovanie miestneho podnikového ekosystému. Riešenie, ktoré by ladilo spoločnému trhu, by sa určite našlo.
No ok, späť ku školstvu. Myslím si, že si neuvedomujeme potrebu jeho zmeny, pretože si plne neuvedomujeme nevyhnutnú znalostnú dobu, ktorá príde po období post- komunizmu. Teraz žijeme takú zvláštnu dobu. Najúspešnejší nie sú tí najschopnejší a najzdatnejší, ale tí, čo majú najviac kamošov a známostí, nejaké to povestné „šťastie“ či čo, a zrazu sú „za vodou“ akoby toto slovné spojenie malo nejaký význam (Jedine v akejsi malomeštianskej „etike“). Je to hrozná doba, plevel všetkých politicko – spoločenských režimov, aj komunizmus bol myslím lepší, tam aspoň ľudia mali nejakú víziu. Raz to pominie, musí. Donekonečna drevenicové myslenie nemôže sláviť úspech a skôr či neskôr sa budeme musieť stať modernou, kultúrnou krajinou, ak tu chce majorita ľudí šťastne žiť, a to nemám namysli len materiálové šťastie. Raz ta špina post- komunizmu pominie a bude znalostná doba. Ľudia budú úspešní len vtedy, ak budú naozaj niečo vedieť a budú sa chcieť aktívne podieľať na zlepšovaní vzájomného života, nie sa len rodinkárčiť, bratríčkovať, závidieť si, s jediným výhľadom dostať sa za vodu. Aspoň v to verím a dúfam, že nikdy neprestanem, lebo potom by som tu nemohol žiť!
Školstvo nás musí učiť znalosti, aby sme sa v novej ekonomickej ére dokázali orientovať. Pomôcť nám hľadať náš talent (všetci ho máme a slovenský ľud je mimoriadne talentovaný) a rozvíjať ho, stimulovať našu kreativitu a nie ju ubíjať, aby sme nakoniec mohli náš talent využiť k službe iným ľuďom v aréne nazývajúcej sa trh. Po druhé, má nás učiť mravom a kultúrnej náuke, ktorá smeruje k hodnotám, k víziám našej spoločnej prosperity.
Vzdelávací systém je základným pilierom slovenskej budúcnosti. Nech sa stane najdôležitejším subsystémom v spoločnosti (aj po stránke financií z verejných zdrojov). Nech v ňom pracujú špičkoví ľudia, ktorí svojím inovatívnym prístupom ho vedú k postupnej reorganizácií smerom k vízií budúcnosti slovenského národa.
