Na túto otázku sa snažili odpovedať (mierne neštastným spôsobom) aj slovenskí politici a policajti. Myslíme si, že odpoveď "zatiaľ nato nebol dôvod" nie je veľmi vyčerpávajúca. Pri porovnávaní sa napríklad môžeme pozrieť na rozdielne inštitúcie a ich nastavenie. Samozrejme inštitúcie nevysvetľujú všetko, stále to v konečnom dôsledku závisí od ľudí, ktorých do nich vložíte. No bez nastavených pravidiel sa od dna neodrazíte.
Patrí sa povedať ešte jednu vec. V prípade, ktorý sa momentálne rozvíja, je poprepletaných niekoľko káuz a minimálne tá súvisiaca s podplácaním poslancov vyvoláva rozporuplné reakcie. Zmyslom tohto textu nie je nekriticky chváliť postup a vidieť zatknutých jasných vinníkov. Taktiež, informácie, ktoré máme, sú kusé a situácia môže teoreticky vypáliť tak, že polícia absolútne prestrelila a toto je nejaké politicky motivované konanie. Toto teraz nik netuší.
Bez ohľadu na tieto obmedzenia je však zaujímavé, že inštitucionálne prostredie v ČR dokázalo legálnym spôsobom podniknúť kroky, ktoré si očividne vyžadujú nezávislosť a sebavedomie. Vzhľadom aj na to, koľko politických sporov bolo vždy spojených s týmito inštitúciami, sú očividne kriticky dôležité.
Prokuratúra
V Čechách nemajú Generálnu prokuratúru, ale Štátne zastupiteľstvo, ktoré funguje na iných princípoch ako naša prokuratúra. Základným je to, že Štátne zastupiteľstvo nie je budované na prísnom princípe nadriadenosti a podriadenosti. Vyššie štátne zastupiteľstvo je oprávnené zasahovať do vybavovania vecí, na ktoré je podľa zákona príslušné nižšie Štátne zastupiteľstvo, len veľmi obmedzeným spôsobom. Jedná sa hlavne o prípady sporov o príslušnosť a tiež v prípade, že štátny zástupca nemôže vybaviť vec kvôli konfliktu záujmov. Jednotlivé zložky štátneho zastupiteľstva sú relatívne nezávislé a do svojich vyšetrovaní si nezasahujú.
Najvyššieho štátneho zástupcu menuje vláda na návrh ministra spravodlivosti a odvolať ho môže aj bez špecifického dôvodu, ale vzhľadom na slabšiu pozíciu tejto osoby, to nie je nič neštandardné. Na druhej strane, nižších (vrchných, krajských a okresných štátnych zástupcov) môže minister odvolať, len ak vážne porušia svoje povinnosti.
Naopak, v zákone o prokuratúre vidíme, že nadriadený prokurátor je oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh, alebo môže nadriadený prokurátor sám vykonať úkony podriadeného prokuratúra, alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor. (Viď kauza Glence House) Generálny prokurátor je nadriadený ktorémukoľvek prokutárorovi na ktorejkoľvek prokuratúre.
Dokonca pred rokom 2011 (pred účinnosťou zákona č. 220/2011 Z. z.), mohol prikázať nadriadený prokurátor podriadenému prokurátorovi, aby sa nezačalo trestné stíhanie voči nejakej osobe, nevznieslo sa obvinenie, nepodal sa návrh na vzatie obvineného do väzby, vec sa postúpila na iný orgán, zastavilo sa trestné stíhanie, nepodala sa obžaloba alebo riadny, alebo mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného. Túto, tzv. negatívnu právomoc, už stratil. (Dobroslav Trnka protestoval) Touto poslednou zmenou sa trocha osamostatnili prokurátori od prísneho princípu rešpektovania pokynov nadriadeného prokurátora. Otázkou je, či to funguje aj v praxi a či napriek zmene zákona prokurátori aj tak nerešpektujú prísne princíp podriadenosti.
V porovaní s Českou republikou by malo byť menovanie GP menej politickou záležitosťou. Je volený Národnou radou Slovenskej republiky a menovaný prezidentom na pomerne dlhé časové odbobie (7 rokov) s tým, že odvolať ho možno, len ak na to existujú vážne dôvody, nie kedykoľvek ako v Českej republike na návrh ministra spravodlivosti. Prax však ukazuje, že to také jednoduché nie je.
V prípade Špeciálnej prokuratúry (pdf), ktorá má riešiť trestné činy, o ktorých rozhoduje Špecializovaný trestný súd (politická korupcia, organizovaný zločin), Špeciálny prokurátor a jemu podriadení prokurátori musia taktiež rešpektovať pokyny Generálneho prokurátora za rovnakých podmienok ako krajskí prokurátori, či okresní prokurátori (teda všetko okrem negatívnych pokynov).
Úloha prokurátora je dôležitá aj v trestnom konaní nielen z dôvodu, že jedine prokurátor rozhoduje o tom, či podá alebo nepodá obžalobu na súd (ak sa rozhodne, že nepodá, nikto takéto rozhodnutie nemôže zmeniť), ale aj preto, že tzv. dozorujúci prokurátor dáva pokyny aj policajtom na to, aké úkony majú vykonať v rámci trestného konania, napr. aké výsluchy sa majú vykonať, aké dôkazy treba zabezpečiť. Generálna prokuratúra bola vždy budovaná na princípe rešpektovania pokynov od nadriadeného, keďže Generálny prokurátor môže de facto dať pokyn, ako postupovať v konkrétnej veci ktorémukoľvek prokurátorovi (s výnimkami v zákone od roku 2011). Vzhľadom na právomoci Generálneho prokurátora je mimoriadne dôležité, kto danú funkciu zastáva.
Policajný zbor
Pre úspech policajného vyšetrovania je podstatná kvaltiná práca vyšetrovateľov, na ktorej je založená argumentácia pred súdom. Riadenie Policajného zboru je zverené v ČR aj SR policajnému prezidentovi. Ministerstvá vnútra by mali vytvárať zázemie na prácu policajného zboru, ale do jeho fungovania priamo nezasahovať.
Funkcia policajného prezidenta v ČR je rádovo nezávislejšia od toho slovenského. Aj keď to zákon priamo nepožaduje, súčasná prax je, že s policajným prezidentom vyslovovala súhlas aj vláda a kandidát bol vypočutý príslušným výborom Parlamentu po výberovom konaní. Ešte rozdieľnejšie je však odvolávanie z funkcie. Kým u nás zákon nedefinuje dôvod, prečo sa tak má udiať a minister vnútra tak môže spraviť v podstate svojvoľne zo dna na deň, v ČR môže byť odvolaný policajný prezident len pokiaľ porušil zákon. Sila tohto postavenia vyvoláva v ČR pravidelne napätie medzi ministrom vnútra a prezidentom. V SR si nový minister vyberá svojho prezidenta. Policajný prezident je kľúčový v riadení policajného zboru, napr. prostredníctvom nominácií vedúcich predstaviteľov špecilizovaných vyšetrovacích útvarov.
V Českej republike bol v roku 2008 prijatý nový zákon o polícii Českej republiky, ktorej súčasťou bola samostatná časť o Inšpekcii polície. Neskôr bola táto právna úprava zrušená, ale čo bolo na nej zaujímavé, bol spôsob obsadzovania riaditeľa inšpekcie, ktorý mal byť menovaný vládou po prerokovaní vo výbore Poslaneckej snemovne pre bezpečnosť. Nemenoval ho do funkcie policajný riaditeľ, ktorý stál na čele celej polície. Takéto opatrenie zabezpečí personálnu nezávislosť riaditeľa Inšpekcie polície od policajného prezidenta a v ten môže bez obavy z odvolania postupovať pri vyšetrovaní riadneho plnenia úloh prípadne aj voči policajnému prezidentovi. Napriek tomu, že nakoniec táto úprava Inšpekcie zo zákona vypadla, poukazuje minimálne na trend smerom k posilňovaniu nezávislosti.
(Update 19.6.: Krokom v posilnení nezásvislosti vnútornej kontorly je Generálna inšpekcia bezpečnostných zborov, nezávislý orgán na preverovanie postupu bezpečnostných zložiek. Zriadením tejto organizácie sa vnútorná kontrola policajného zboru dostala mimo kontrolu ministra vnútra. Za upozrenenie vďaka MB.)
Spravodajské služby
Odhaľovanie korupcie v politike je tažké a často si vyžaduje prácu nad štandardné postupy policajtov. To je aj dôvodom, prečo jednou z úloh spravodajských služieb v oboch krajinách je aj ochrana hospodárskych záujmov. Je veľmi pravdepodobné, že slovenské spravodajské služby majú v celku konkrétne informácie o problémoch v tejto oblasti. V poslednej dostupnej výročnej správe SIS sa okrem iného píše, že finančné skupiny sa snažia ovládnuť zdravotníctvo. V celku konkrétne informácie, pri ktorých však nevidíme, že by viedli k trestným stíhaniam.
Ako ukazuje český prípad, aj precíznejší režim kontroly ako je v SR nemusí znamenať to, že
sa zrazu jedná o efektívnejšie organizácie, ktoré neprekračujú svoje právomoci. Správni ľudia na správnom mieste sa vedia dohodnúť na hocičom. V českom prípade sa však polícia pri zistení podozrení, ku ktorému zrejme došlo ako vedľajší produkt iného šetrenia, neváhala zasiahnuť voči vedeniu tejto organizácie. Kontrast s prípadom tunelovanie, v rámci ktorého sa Generálna prokuratúra nevie zhodnúť s VS na tom, či niekedy v minulosti vlastne prijali nejaké podania a ako skončili, je zrejmý.
Netvrdíme, že ak by ste teraz vytvorili zastupiteľstvo podľa českého modelu, tak máme do roka vyšetrenú Gorilu. Stále záleží na ľuďoch. Ako však ukazuje český prípad, dobré inštitúcie môžu časom prilákať "správnych" ľudí a umožniť im nezávislé fungovanie.
Napísané spolu s Katarínou Batkovou. Ak sa Vám text páčil, vďaka za podporu na vybrali.sme.sk
