Zrazu zastalo pred obchodom pekárenské auto Avia a začal sa vykladať čerstvý voňavý chlieb. Chlapci z pekárne ho veľmi šikovne hádzali po dvoch pecňoch a chlieb bol v regáloch ani sme sa nestačili spamätať. Ak si dobre pamätám, jeden chlieb stál 6.80,- korún a ľudia začali kupovať jeden prípadne dva kusy. Ale našli aj zákazníci, ktorí kupovali aj päť alebo šesť kusov naraz. Vtedy sa ozývali zozadu výkriky typu: "Asi aj pre svine berú!". Totiž títo nespojní sa obávali, že chlieb sa vypredá a oni budú mať veľkú figu.
Na tieto príhody s nakupovaním som si spomenul pri čítaní článku zo SME, kde sa píše o obmedzovaní množstva nákupu najmä pri akciovom tovare. V podstate má spotrebiteľ právo kúpiť si to čo chce a bez obmedzenia. Toto stanovisko podporuje aj Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá vyšetruje a aj postihuje obchodné spoločnosti za to, že obmedzujú odber niektorého tovaru a zvyčajne použijú formuláciu "odber len v obvyklom množstve".
Myslím si, že vhodný systém je určiť presne počet kusov (množstvo) tovaru tak aby bol spokojný aj najnáročnejší zákazník, ale zároveň nemohol by byť uspokojený taký zákazník, ktorý nakupuje so špekulatívnym alebo podnikateľským zámerom. Toto by sa však malo malo týkať len úzkeho okruhu tovaru a to u takého, kde je predpoklad nákupu aj na iné účely ako len pre osobnú a rodinnú spotrebu.
Týmto nechcem naznačiť, že bežný zákazník si nemôže kúpiť toľko tovaru koľko potrebuje, ale chcem povedať, že nie všetko čo je dovolené je aj korektné voči iným zákazníkom. Lebo ak tovar vykúpia vychytralí podnikatelia, tak ho budú následne predávať za (takmer) dvojnásobnú cenu a obyčajným občanom zostane len možnosť kúpiť drahšie alebo čakať na ďalšiu akciu a tam byť úspešnejší.
V spomínanom článku istá podnikateľka chcela kúpiť 140 rožkov. Ak by ich kúpila, možno by za sebou začula výkrik: "Asi aj pre svine berie!". Nuž, každý sa chce najesť.
