Filip Lenard sa narodil 7. júna 1862 v Bratislave v rodine obchodníka. Prvé základy fyziky získaval na bratislavskom reálnom gymnáziu, kde sa zoznámil s profesorom Klattom, s ktorým na niektorých pokusoch aj spolupracoval. Práve profesor Klatt priviedol mladého Lenarda k výskumu katódových lúčov a najmä podporoval jeho záujem o luminiscenciu.
Lenard na svojho učiteľa nikdy nezabudol a aj keď pôsobil v cudzine, často si s ním dopisoval a pri návšteve svojho rodného kraja profesora Klatta navštevoval a konzultoval s ním mnohé fyzikálne problémy a riešenia. Spolupracovali vyše dvadsať rokov a pripravili asi 800 fosforeskujúcich látok a vykonali na nich 300 spektrálnych analýz Bunsenovým spektroskopom a výsledky týchto prác zhrnuli v štyroch publikáciách. Hlavný výsledok ich snaženia bolo zistenie, že intenzita fosforescencie závisí od množstva tzv. účinných kovov pričom ich nárastom intenzita spočiatku rastie, ale neskôr klesá až na nulu. V prípade, že bolo množstvo kovu malé, fosforescencia bola veľmi intenzívna. V ich výskume bol zahrnutý aj vplyv tlaku a teploty na tento jav. Táto dlhoročná spolupráca a jej výsledky mali veľký význam a všeobecné uznanie. Profesor Virgil Klatt zomrel v Bratislave v roku 1933.
Po ukončení pôsobenia na reálke študoval Lenard fyziku v Budapešti, Viedni, Berlíne a Heidelbergu, kde získava v roku 1886 doktorát. Od roku 1892 spolupracuje s profesorom Hertzom na univerzite v Bonne a tu dostáva docentúru. Na univerzite vo Vratislavi sa stáva mimoriadnym profesorom (1894). O dva roky neskôr prednáša fyziku v Aix-la-Chapelle v roku 1896 sa stáva profesorom teoretickej fyziky na univerzite v Heidelbergu a v roku 1898 sa stáva riadny profesor na univezite v Kieli. Ďalšie obdobie svojej vedeckej a pedagogickej kariéry strávil na univerzite v Hidelbergu (do roku 1931), kde sa stal riaditeľom Rádiologického ústavu (1919).
Filip Lenard (plným menom Filip Eduard Anton von Lenard) sa venoval výskumu katódových lúčov, fotoelektrickému efektu, spektrálnej analýze, fosforescencii, luminiscencii, ultrafialových lúčov, magnetických a elektrických polí. V roku 1886 spolupracoval Lenard s Hertzom na overovaní Maxwellovej teórii elektromagnetických vĺn. Od roku 1893 experimentoval s prienikom katódových lúčov, keď vložil pred katódu veľmi tenkú hliníkovú fóliu a zisťoval aké stopy vznikli na fotografickej platni. Na tento pokus si zostrojil katódovú trubicu s malou štrbinou - tzv. Lenardove okienko, čím sa mu podarilo mimo iného oddeliť elektróny. Lenard objavil (1902), že katódové lúče pri prechode kovovou doštičkou z nej emitujú nabité častice (fotoelektróny) a ich energia závisí priamoúmerne od frekvencie dopadajúceho svetla.
Praktický výsledok týchto pokusov bolo vlastne objavenie X - lúčov. Špeciálne upravenú katódovú trubicu (Lenardove okienko) a určité "know how" dostal k dispozícii ďalší bádateľ W. Röntgen, ktorý Lenarda v podstate pripravil o prvenstvo pri objave týchto lúčov, ktoré sú v súčasnosti známe ako Röntgenove lúče (pre širokú verejnosť známe najmä v lekárskom odvetví).
Na prelome storočí vypracoval Lenard dynamickú (resp. dynamitovú) teóriu telies, kde v jadre atómu predpokladal stabilnú konfiguráciu - záporný a kladný náboj. V roku 1905 dostal Filip Lenard Nobelovu cenu v oblasti fyzika za výskum katódových lúčov. Po ňom je pomenovaný aj tz. Lenardov jav - čo znamená, že vzduch sa ultrafialovými paprskami ionizuje a tým sa stáva vodivým. Taktiež bol v kontakte s Albertom Einsteinom, s ktorým polemizoval o niektorých častiach teórie relativity a údajne Einstein si osvojil niektoré Lenardove myšlienky a výsledky bádania. Albert Einstein dostal Nobelovu cenu (1921) za objasnenie fotónového charakteru svetla práve pomocou fotoelektrického javu, ktorý objavil Lenard. Zo zachovalej korešpondencie vyplýva, že Lenard bol v kontakte aj s ďalšími vtedajšími vedeckými kapacitami.
V roku 1911 bol Lenardovi udelený čestný doktorát v Oslo, v roku 1922 v Drážďanoch a v roku 1942 Slovenskou univerzitou v Bratislave. Filip Lenard bol uznávaný vedec svetového formátu, patril medzi najväčších experimentálnych fyzikov a podstatne prispel k rozvoju svetovej vedy. Zomrel 20. mája 1947 v Messelhausene. Po Lenardovi je v Bratislave (časť Petržalka) pomenovaná ulica (od roku 1993).
Oficiálne informácie o udelení Nobelovej ceny za fyziku za rok 1905 sú na tejto stránke.
