Čítal som niekoľko článkov a aj rozhovorov so Skrúcaným o nehode a pravdupovediac cítim určitú rozporuplnosť v tomto smutnom prípade. Na jednej strane kvitujem správanie Skrúcaného po nehode v rámci vyšetrovania a jeho pomoc pozostalým. Túto kauzu sledovalo veľa ľudí a mali aj rôzne názory, ktoré však pramenili z miery sympatie k hercovi a zabávačovi. Preto niektorí boli za "takmer" úplné oslobodenie, iní chceli vidieť Skrúcaného v "base".
Otázka je, čo chce spravodlivosť a ako pochopiť mieru spravodlivosti. Myslím si, že predovšetkým treba zabudnúť, že Skrúcaný je verejne známa osoba a to nanešťastie v oblasti diametrálne odlišnej od povahy nehody. Preto neznášam vyjadrenia na margo tohto prípadu, ktoré spájajú túto tragédiu s tým, ako Skrúcaného divák neznáša a ako pôjde sedieť, prípadne aký je v tej "telke" milý a treba prižmúriť oko.
Ale vrátim sa k vyjadreniam Skrúcaného o povahe nehody, ktorú viac krát označil ako "nešťastnú náhodu". Naposledy v tomto článku v denníku SME. Tak s týmto naozaj nemôžem súhlasiť, lebo pod pojmom "nešťastná náhoda" si predstavujem úplne niečo iné ako jazdiť nepovolenou rýchlosťou a na priechode zraziť človeka. Toto je osobná ťažká chyba vodiča s tragickým následkom a nie náhoda. Tým netvrdím, že Skrúcaný by mal dostať taký alebo onaký trest a ani nechcem o tom polemizovať. Len nechápem to, že takúto trápnu výhovorku Skrúcaný opakovane vyslovil a (priznám sa) zároveň mu chcem fandiť. Nie v opakovanom súdnom procese (ak bude námietka ministra prijatá) ale v osobnom živote po celkovom uzavretí tejto kauzy. Teda fandím mu - ale ... neusmievam sa.
