O titul bojovalo 32 mužstiev rozdelených do osem kvalifikačných skupín. Z každej kvalifikačnej skupiny postupoval víťaz do štvrťfinále. Naše mužstvo bolo zaradené do prvej skupiny spolu s Anglickom, Portugalskom a Cyprusom. S našimi kvalifikačnými súpermi sme boli úspešní a stratili sme len tri body po remíze s Portugalskom a na začiatku po prehre 3:0 s Anglickom (vtedy boli za víťazstvo dva body).
Vo štvrťfinále sme narazili na futbalistov zo Sovietskeho zväzu. Hralo sa na dva zápasy - prvý zápas sa hral v Bratislave (24.4.1976) a skončil našim víťazstvom 2:0, keď skóroval Móder a Panenka. Na štadióne bolo približne 50 tisíc divákov. Odveta sa hrala o mesiac neskôr v Kyjeve pred 100 tisícami divákmi. Tam sme remizovali 2:2, keď naše oba góly strelil Móder (sovieti ho určite mali v zuboch) a ku koncu stretnutia vyrovnával Blochin. Na záverečný šampionát do Juhoslávie sme však cestovali my (ČSSR) spolu s Nemeckom a Holandskom. Samotná Juhoslávia sa tiež prebojovala na tento šampionát (po vyradení Walesu) a tak mohli začať semifinálové zápasy.
Ako prvý sa hral v Záhrebe semifinálový zápas 16.6.1976 medzi Československom a Holandskom . Už v 19. minúte sme viedli gólom Ondruša a ten istý hráč zaznamenal v 77. minúte aj druhý gól ale bohužiaľ do vlastnej siete, keď sa snažil zblokovať prudkú strelu holandského hráča (viď obr.).
Tento nešťastný gól našich chlapcov neodradil a aj keď dohrávali desiati (v 59. minúte bol vylúčený Polák) tak hrali rovnocennú partiu. Sily na trávniku sa vyrovnali v koncom riadneho hracieho času, keď rozhodca vylúčil Neeskensa. Nasledovalo predĺženie, v ktorom sa našim reprezentantom podarilo streliť dva góly (Nehoda a Fr. Veselý) a tým sme postúpili do finále.
Do finále postúpila tiež Nemecká spolková republika po víťazstve nad Juhosláviou v pomere 4:2 po predĺžení. Juhoslávia do 65. minúty vyhrávala 2:0 ale potom sieť rozvlnili len nemeckí reprezentanti.
Veľké finále sa uskutočnilo 20. júna 1976 v Belehrade. Mužstvo Nemecka bolo oproti Československu v úlohe favorita. Nemecko nastupovalo ako majster sveta (z roku 1974) a malo v kádri také esá ako Vogts, Beckenbauer alebo Bonhof. Československo nastúpilo v zostave:
Viktor - Pivarník, Jozef Čapkovič, Ondruš, Gögh, Panenka, Dobiáš, (94. F. Veselý), Móder, M. Masný, Švehlík (80. Jurkemik), Nehoda.
Naši reprezentanti začali raketovo a už v 8. minúte strelil Švehlík gól (viď obr.).
Zakrátko nato pridal v 25. minúte krásny gól z veľkej vzdialenosti Karol Dobiáš. Nemecko začalo útočiť na 110 percent a ich snaha bola korunovaná už v 28. minúte gólom D. Müllera (v semifinále proti Juhoslávii dal tri góly). Do prestávky sme však najtesnejšie vedenie udržali.
V druhom polčase sme odolávali nemeckej lavíne až takmer do posledného hvizdu. V 89. minúte zahrávali Nemci rohový kop a Hölzenbein vyskočil najvyššie a loptu usmernil do brány nešťastného Viktora (viď obr.).
Brankár Viktor sa síce snažil reklamovať Hölzenbeinov faul ale nebolo to nič platné. Stav bol 2:2 a zakrátko sa skončil riadny hrací čas.
Keďže sa ani v predĺžení nerozhodlo, nasledovali pokutové kopy. Ako prví strieľali naši chlapci v poradí - Masný, Nehoda, Ondruš. Všetci úspešne a aj nemecký hráči nesklamali. Ako štvrtý si postavil loptu Jurkemik. Už pri súpiske strelcov na pokutové kopy pôsobil pokojným dojmom a trenerom Ježkovi a Venglošovi vyhlásil, že kľudne pôjde strielať a kopne tak, že Maier (nem. brankár) loptu ani neuvidí. Slovo dodržal a v pokutových kopoch sme viedli 4:3.
Ako štvrtý po Jurkemikovi išiel kopať Hoeness. Zrejme pod dojmom Jurkemikovej bomby prudko vystrelil a prekopol bránu. Viktor a všetci chlapci jasali. Všetko bolo v rukách (či nohách) Antonína Panenku. Ak dá tak, sme majstri. Panenka sa údajne ešte poradil z Viktorom, či Maier riskne jednu stranu a išiel kopať. Zľahka sa rozbehol, Maier sa hádže na ľavú stranu a Panenka posiela loptu oblúčikom takmer do stredu brány (viď obr.). Pohár je náš!
Tento gól zaslúžene vošiel do histórie bol aj napodobňovaný inými hráčmi a dlho sa objavoval vo zvučke športového spravodajstva v televízii.
Chlapci ďakujeme, bolo to naozaj skvelé.
