Hej...môžeme si povedať, že je to len určitá interakcia... Práve v tom danomokamihu to z neho vyletelo... Prečo na niektoré veci reagujeme právetak... Nie často podľa našich predstáv... ako chceme my... Malo sa zamýšľamenad tým prečo... Vidíme povrch... niečo človeka nazlostilo... v tejchvíli... niečo ho natoľko rozrušilo... bez ohľadu na to, či je to pozitívnaalebo negatívna reakcia... každý človek sa správa podľa svojho stupňa... podľasvojho vlastného uvedomenia si vlastného dobra a šťastia... niekto si touvedomuje viac iní zasa menej...
Každýsa nachádzame v určitom prostredí... na určitom mieste... konkrétnev danom okamihu... s určitými ľuďmi... Niektorí sú tu dlhšie... iníkratšie... jednoducho na určitý čas... Chcem tým povedať len to, že všetko,čoho sa človek dotkne... je jedno, či fyzicky alebo duševne... že to všetkoovplyvňuje správanie sa človeka... teraz a potom... „Dotýkam“ sa, lebochcem... možno musím... ale čo ak sa „dotknú“ iní mňa? Či chcem alebonechcem... Všetko, čo je okolo nás ovplyvňuje... do takej miery, ako chceme mysami... Ako prichádzame na svet... chcene, či nechcene... prvé otvorenie očí,prvý nádych toho krásneho sveta... V akej rodine sme... kde sme sanarodili... V mladšom veku veľmi veľa času trávime v škole... sospolužiakmi, s učiteľmi... doma sme minimálne... chceme byť predsa sosvojimi kamarátmi... a ak predsa len... televízia zabezpečí všetko, nie? Nieje to prípad všetkých rodín... To však neznamená, že všetko, čo sme získali z našichrodín, akoby nám predurčovalo vlastný život... Nie všetko musí byť také, aké toje... veľa vecí môžeme zmeniť... ak chceme... a možnosť chcenia... jespôsob nájdenia alebo hľadania svojho JA... naše rozhodovania určujú mierunašej zodpovednosti... zodpovednosti za seba... za životy tých, ktorí sú prinás... ktorým sami chceme dať život...
Výchova,ktorú nám dali a dávajú rodičia... Je prvý kontakt so svetom... to, čo nás„naučia“ akosi ostáva v nás... zrazu roztiahneme krídla a my spoznávamečosi iné... Uvedomujeme si svoje JA... rozmýšľame nad svojim vlastnýmirozhodnutiami... nad svojím životom... nie vždy stretneme „dobrých“ ľudí, akosme my sami... mám namysli takých, ktorí zmýšľajú podobne ako my... čiže sme naurčitej vlnovej dĺžke... v určitej rovine... majú podobné životnécítenie...niekedy sa však dostávame do takých skupín... alebo medzi ľudí, ktorísú úplne iní, ako my... oni nás tiež ovplyvňujú... no veľakrát sa stretávame s tým,že je to zlé... prečo? Len preto, že je to iné, že žije ten človek inak, ako my? Sme ovplyvňovaní do takej miery, do akejchceme... no veľakrát nám ten postoj uvedomenia si a prijatia spôsobuživota iných ľudí dá omnoho viac... je to čosi iné... možno nie všetko, s čímbudeme „súhlasiť“... ale čo je dobro a čo zlo? Všetko závisí od stupňaosobnostného vývoja... nazerania na veci...
Najprv,ak chceme byť nejako ovplyvnení a ovplyvňovať... Mali by sme začať odseba... svojho vlastného JA... budovať svoj život... svoje šťastie... to, čopokladáme za našu radosť... bez ubližovania druhým... Tolerancia je veľmiužasná... niečo... na čom sa pekne dajú stavať a budovať vzťahy bez toho,aby sme toho druhého nejakým spôsobom obmedzovali... ovplyvňovať áno... lebo torobíme aj bez toho, aby sme si to uvedomili... no je tu aj Tvoje JA, ktoré sarozhoduje, do akej miery sa nechá ovplyniť... do akej miery bude sám sebou... a zároveňspoznávať „inakosť“ iných ľudí...
Najprvmusím byť JA... aby sa mohlo stať TY, aby sme boli MY...
