Presne dnes je osem mesiacov, čo sa naše duše splietli... presne pred ôsmymi mesiacmi sa to všetko začalo... alebo dávno predtým? v jednej knihe som čítala, že každým dňom sme k sebe bližšie... aj sme boli... všetko, čo sme zažívali, sa muselo stať... museli sme si prejsť určitým obdobím, aby sme zazreli jeden druhého... naše duše sa poznali už dávno predtým... keď som o Tebe snívala, kedy prídeš... čo asi tak robíš, aký máš hlas, ako rozprávaš, ako sa smeješ... vedela som, že na mňa myysliš tak, ako ja na Teba... predtým než si prišiel... a musel prejsť čas potrebný na to, aby sme sa mohli stretnúť my... a vtedy sa naše duše radovali...
a ja tu dnes stojím pred Tebou ako malé dievčatko, ktorému si dal svoje srdce... s kľúčami od svojej trinástej komnaty.... veríš mi... verím Ti... so všetkým... starám sa... staráš sa... ľúbim Ťa... ľúbiš ma... každým dňom viac a viac... krok za krokom... neustále hľadáme cestu k sebe... nielen vtedy, keď je všetko úžasne krásne, ale hlavne vtedy, keď sa veci nedaria... keď máme pocit, že sme trošku ďalej od seba... No práve vtedy sme najbližšie ako sa len dá...
bol veľmi dôležitý čas, ktorý bol potrebný predtým, než sme sa stretli... a dnes viem, že čokoľvek sa v našich životoch stane... že tu budeme jeden pre druhého... nemyslím si, že je to krátka doba.... na ľúbenie? aj keby som Ťa mala milovať jeden jediný deň v mojom živote z tých všetkých, čo doteraz prešlo.... bola by som ten najšťastnejší človek na svete.... že som Ťa stretla... poznala a milovala... že si mi dovolil byť pri Tebe... po Tvojom boku a zdieľať s Tebou Tvoj život...
neľúbim Ťa osem mesiacov... ľúbim Ťa odvtedy, čo som si uvedomila, že sa o svoj život chcem deliť s Niekým... byť súčasťou života Niekoho...prišiel si... a ja ďakujem za každý deň strávený s Tebou... všetko, čo mi dávaš, ako s staráš... chrániš.. obávaš... ako Ti slzy stekajú... ako miluješ a dávaš... ďakujem, za každý deň venovaný mne... za každú myšlienku... za všetky odkazy, ktoré mi posielaš...
Ďakujem, že si....
