fúúú... silná káva... pomyslela som si... rozhodilo to moje vnútro a v maili, ktorý som Ti odpísala, som na to ani nereagovala... Chcela som.... veľmi som Ti chcela niečo napísať, no do mailu sa to nehodí... Možno by som Ti napísala niečo, čo by ma mrzelo, prečo by si sa už neozval... a to som nechcela... tak mi to vŕtalo hlavou... Žila som otázkou, čo ma také trápi? Čo vlastne chcem? Čo mi chýba?
Robila som veci, ktoré som potrebovala... učila sa na skúšky, no kdesi v mojom vnútri som premýšľala nad tým, čo si mi napísal...
Viem, mám 21 rokov... študujem na VŠ, mám rodinu a nenahraditeľné puto, ktoré je medzi nami, ktoré sa v dnešnej dobe tak často nevidí... alebo nie je moderné... aj keď nie úplne, keď chýba jeden človek... Mám domov... mám kde spať, čo do úst a takisto mám sa do čoho obliecť... Nežijem v prepychu... Mám zdravé nohy a ruky... viem rozprávať... čítať a písať... Môžem sa venovať veciam, ktoré ma bavia... Mám srdce... a ľudí, ktorí pri mne stoja...
Ďakujem Ti človek za to, čo si mi napísal... rozprúdilo to vo mne niečo, čo som potrebovala... Nehovorím, že nie som vďačná za to, čo mám, ale niekedy je potrebné stretnúť ľudí...ktorí to pripomenú... Tak, ako Ty mne... ďakujem...
Mám 21... aj svoje starosti... ktoré tu budú... aj napriek tomu, že som vďačná za to, čo mám... pretože stále nás postretne niečo, s čím sa musíme popasovať... chcem si ich prežiť... tu a teraz.... Viem... raz budem mať 30... rodinu a deti... prídu iné starosti... ale chcem si ich prežiť... Každý má niečo s čím sa trápi... buď je to krátkodobé... alebo dlhodobé... Každé obdobie so sebou prináša niečo pekné... aj niečo bolestné... to je sám život... jeden veľký nevyspytateľný kolobeh, ktorý nie je ako nejaký návod... Neviem, čo ma čaká, keď to dopíšem...
Ale ďakujem... Tebe... Budeš vedieť, že to patrí Tebe... a takisto všetkým tým... ktorí mi na základe akejkoľvek pozitívnej alebo negatívnej situácie pomôžu spraviť krok vpred...
Počúvam príbehy mnohých ľudí... a hlavne vtedy si uvedomujem, že sa nemám až tak zle... vtedy zabúdam na svoje veci... a som tu pre tých, ktorí viac potrebujú mňa... Stále je čas dávať...
Stačí málo... aby si človek uvedomil veľké veci...
