Nádej

Ťahám šnúru čiernych dní,
v časoch plných sklamaní,
pomaly sa stráca štastie,
a beznádej bujne rastie.

Na dno si človek siahne,
nie vždy je však márne,
hľadať krutú pravdu na dne.

Pri páde silu zberám,
kožu ľahko nepredám,
Síl mam v sebe ešte veľa,
nádej v ľuďoch neumiera.
 

Aj keď nie vždy vládzem ísť,
k šťastiu sa dá prísť,
zo žiaľu vznikne dážď
v nás znova zastal čas.

Do sŕdc vkradne sa zas viera,
na smútok sa neumiera.
Zlo sa rúti do neznáma,
nachádzame znova svetlé rána.

Ján Duch a Milena Šimečková