Povýšenie anjelov do stavu milosti

Táto pravda síce nie je výslovne definovanou dogmou, ale je jasne obsiahnutá vo Svätom Písme, ktoré o dobrých anjeoch hovorí, že sú „synovia Pána“ (Jób 38,7), používa na nich označenie : „svätí anjeli“(Dan 4,10), „anjeli svetla“ (2Kor 11,14). Cirkevní Otcovia dosvedčujú povýšenie anjelov do stavu milosti. Sv. Augustín učí, že všetci anjeli bez výnimky boli vybavení habituálnou posväcujúcou milosťou na to, aby boli dobrí a stále boli podporovaní aktuálnou milosťou pomáhajúcou , aby mohli zostať dobrými. Čo sa týka časového okamihu povýšenia anjelov do stavu milosti, PeterLombardský a stredoveká františkánska škola učia, že anjeli boli stvorení bez nadprirodzeného charakteru a že sa pomocou pomáhajúcej milosti mali pripraviť na prijatie milosti psväcujúcej. Prijatie tejto milosti sa dostalo len anjelom dobrým. Naproti tomu sv. Tomáš učí, že anjeli boli stvorení v stave posväcujúcej milosti. Mienka, že anjeli dostali posväcujúcu milosť hneď pri stvorení je všeobecnejšia a medzi Otcami má viacej stúpencov. Pre tento názor svedčí skutočnosť, že padnutí anjeli hriechom posväcujúcu milosť stratili. Dobrí anjeli si ju uchovali. Keď boli všetci anjeli určení k nadprirodzenému cieľu, potom museli mať posväcujúcu milosť, lebo bez nej je absolútne nemožné ten cieľ dosiahnúť.Je isté, že s posväcujúcou milosťou dostali anjeli (podobne ako ľudia) zjavenie o svojom povolaní k nadprirodzenému cieľu, nadprirodzené čnosti : vieru, nádej a lásku, aktuálne milosti a vôbec všetko, čo dostáva ten, kto je na ceste k nadprirodzenému cieľu.