Stretnutie „On je živý“ z môjho pohľadu

Na tomto stretnutí som sa zúčastnila už asi tretíkrát. Tak ako po iné roky, aj teraz sme sa vybrali spolu s kamarátkami na túto akciu s očakávaním. Chodíme vždy v sobotu, takže máme možnosť zažiť len jeden deň. Po tohoročnej skúsenosti, aj to bohato stačí.Po príchode boli chvály, veľa sa spievalo a všetci chválili Ježiša aký je úžasný. Piesne boli pekné, tak sme si podaktorí dobre zaspievali. Ľuďom, ktorí túto akciu nepoznajú by to však pripomínalo skôr seansu nejakej sekty, pretože mnohí sa predbiehali v spôsobe, kto dá vyššie ruky, kto s nimi viac zamáva. Po chválach nasledovala a adorácia a svätá omša. Stará dobrá klasika, na netradičnom mieste (stretnutie bolo v športovej hale). K tomuto bodu programu nemám žiadne pripomienky. Nasledovala asi dvojhodinová prestávka, chápem, aj organizátori sa chcú a potrebujú najesť, ale mysím že dvojhodinové hluché miesto a nuda dokáže odradiť aj skalných a nie ešte niekoho, kto je tam prvýkrát. Poobedný program začínal zábavným programom „Lindajschow“ a predstavením Večernej evanjelizačnej školy z Nitry ( VEŠ- to sú naši, snažili sa ;) ). Konečne to tam chvíľu žilo a pripomínalo stretnutie mladých ľudí. Takmer dve hodiny sme sa super zabávali. Ale potom prišiel „des“... Program „Križovatky“- tri nezávislé prednášky, každý sa mohol rozhodnúť čo si chce vypočuť. My sme sa rozhodli pre tému Manžestvo na skúšku. Monotónny hlas prednášateľa ma privádzal do „hladiny alfa“ a rozhodne nepovedal žiadny normálny argument, prečo nie. Postoj cirkvi pozná asi každý, ale nebol použitý žiadny argument, aby to mladí nerobili. Súhlasím s postojom, že žiť nadivoko nie je to pravé „orechové“, ale obviňovať takýto spôsob spolužitia za rozpad vzťahu , za problémy v parterstve sa mi zdá choré. Čiže som sa nedozvedla nič nové a rozhodne ma dotyčný pán nepresvedčil. Nasledovala ďalšia dlhá, nudná prestávka a po nej konečne Večer milosrdenstva- záverečný program. Znovu bola adorácia, bola možnosť pristúpiť ku spovedi, konali sa modlitbové skupinky, kde sa ľudia navzájom za seba modlili. Bolo fajn sa stíšiť a vnímať duchovnú atmosféru. Zrazu som mala pocit, že práve kôli tejto krásnej chvíli sa sem oplatilo prísť. Zlatý kliniec prišiel pri odchode domov. Všade sa sa stále modlili ľudia a my sme už potrebovali odísť . Potichúčku sme chceli prejsť okolo modliacich sa. V tom sa na nás vyrútila jedna z organizátoriek, aby sme prechádzali inou uličkou, lebo „tu sa ľudia modlia“. Ibaže aj v tej druhej uličke by sme prechádzali popri modliacich sa. A tých by sme už nerušili? Vyrušila ich akurát ona tým ako na nás vystúpila.Tak toto je tá kresťanská láska. Tak sa máme navzájom milovať. Celé podujatie podľa mňa bolo len presviedčanie presvedčených, nič nové mi neprinieslo a nikam ma to v mojej viere neposunulo.