Tak čo s načatým dňom? Mala by sa učiť na skúšku, ale napriek tomu pozerá prázdnym pohľadom na monitor počítača. Dobre vie, že už nenapíše. On jej už nenapíše... Je to dávno preč a mala by čím skôr zabudnúť. Bolo to také super. Veľa sa smiali, stále si mali čo povedať. Vie, kde asi urobila chybu, ale ťažko sa prijíma fakt, že kôli tomu ho stratila. Všetko to urobila z lásky, ona ho skutočne ľúbila. Stále ho ľúbi. Sú dni, keď to je v pohode. Teší sa zo života, sníva a verí v krajší zajtrajšok. Ale dnes je zasa deň „blbec“. Trápi sa, slzy jej stekajú po tvári a cíti sa taká prázdna. Keby tak vedel ako veľmi ho ľubi... On to vlastne vie, len o to nestojí. Je pre ňu ťažké začať sa sústrediť. Napriek tomu sa donúti otvoriť knihu a začať študovať. Myšlienky jej stále blúdia niekde mimo. Má zlý deň, to sa predsa stáva. Zajtra bude lepšie. Pokiaľ tomu verí, má chuť žiť...
13. dec 2005 o 12:13
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 319x
Má smútok v duši
Je krásny zimný deň. Čaká ju deň voľna, nemusí ráno vstávať na „povel“ budíka. Napriek tomu sa budí smutná a nechce sa jej vstať z postele. Napokon okolo desiatej predsa len vstane, absolvuje ranný rituál : umyť, obliecť, kávička...
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(6)