Sranda musí byť

Asi pred dvoma týždňami som sa na nete znovu zoznámila s veľmi zaujímavým chalanom. Len tak z recesie, nič som už nečakala. Jednoducho som si chcela nájsť nového kamaráta, s ktorým si budem písať, prípadne občas vybehneme na kávu. Ozvalo sa veľa chalanov, ale ale odpísala som len jemu : Romanovi. Jeho úsmev na fotke bol skutočne očarujúci. Bol mi sympatický a preto som mu asi v piatom maily prezradila telefónne číslo. Nejaký čas sa neozval, myslela som si,že stratil záujem, vyhodila som ho zo zoznamu priateľov, jeho adresu z adresára... Preto som bola trošku prekvapená, keď mi včera zazvonil počas vyučovania mobil. Nenápadne som to dvihla pod lavicou a zostala som v miernom šoku... „Ahoj, tu je Roman... nebehneme na kávu?“ Rýchlo som zamrmlala len : „ Som v škole, ozvem sa ti neskôr“. Moje čakanie na prestávku bolo nekonečné. Potom som sa už len rýchlo zbalila a vrhla sa za dobrodružstvom. Také rande na slepo má vždy svoje čaro. Nasledovala rýchla úprava na WC v Tescu a išla som na vec... Napísala som mu, že som už v meste a nech sa ozve, kedy presne a kde sa stretneme. Čas, kým budem čakať na odpoveď, alebo telefonát som sa rozhodla skrátiť rýchlymi nákupmi. Keďže sa neozval do pol hodiny, rozhodla som sa dlhšie nečakať a odísť domov. Ledva som prekročila prah bytu, zvonil mi mobil. Zasa Roman, že sa môžeme stretnúť... Mne sa už do mesta vracať nechcelo a preto som mu navrhla, aby sme sa stretli pri neďalekej Bille. Súhlasil a dohodli sme sa, že o 10 minút. Prišla som o 15, nebol tam... Zo slušnosti som mu zavolala, že ja som už na mieste. Poprosil ma ešte o 5 minút trpezlivosti, že už je na ceste. Neprišiel... ani za 10, 20, dokonca ani po pol hodine čakania. Asi sa veľmi dobre bavil ako ma vyvetral, alebo žeby pustil do „gatí?“ Rozhodne som si zobrala aj z toho poučenie, že nikdy už na chlapa nebudem čakať dlhšie ako 10 minút. Pobyt vonku mi prospel, len som sa mohla trošku teplejšie obliecť, lebo dnes mám už nádchu, ležím v posteli a popíjam čaj s citrónom. A neviem či sa mám smiať, alebo plakať, ako som naletela nejakému „cvokovi“.