Ľudia rozpoznávajúci svoje pocity a pocity ostatných. Jednoduchý tréningový plán empatie sa vám pokúsim ponúknuť v nasledujúcich riadkoch. Empatia je súčasťou emocionálnej inteligencie, ktorá funguje ako sval. Jednoducho povedané, keď ju netrénujete, tak začne slabnúť a miznúť, ako každý iný sval nášho tela. Empatia je zručnosť, ktorú potrebujeme a používame na dennej báze. Nie všetci majú vhodný priestor a možnosti na to, aby tento „sval“ posilňovali v domácom prostredí. Preto by sme v rámci vyučovania na školách mali dať priestor aktivitám, hrám, ktoré dokážu empatiu u žiakov budovať a posilňovať. V tomto blogu Vám ponúkam jednoduchý tréningový plán empatie v 7 krokoch.
1. Kde a kedy?
Zamerať sa na pocitové prežívanie žiakov a nájsť mu miesto vo výchovno-vzdelávacom procese je prvým potrebným predpokladom, ktorý sa môže zdať ako náročná výzva pre nás-učiteľov. Poznáme to všetci: plné plány na celý rok, dobiehanie zameškaného učiva, prípravy na súťaže, rýchle tempo všetkého okolo nás. Tréning empatie v triede by nemal byť behom na krátku trať, pomalšie tempo mu pristane viac. Ja som si vybrala tento školský rok a na triednických hodinách, hodinách SJL, ale aj mimo vyučovania a v domácom prostredí, pracujeme so žiakmi na zvýšení poznania a pomenovania pocitov seba aj ľudí v okolí. Platí teda „pomaly ďalej zájdeš".
2. Umenie sebauvedomenia
Ak má žiak porozumieť emóciám druhých, musí si najprv vedieť uvedomiť tie svoje. Preto sa na začiatku venujemepomenovaniu a rozlišovaniu spektra emócií, pocitov a pocitových stavov. Snažíme sa o to, aby žiaci prichádzali s pomenovaním emócií častejšie do kontaktu. Usilujeme aj o to, aby sa im do slovnej zásoby dostali aj iné odpovede na otázky smerované k ich pocitom ako sú „dobre“, „ok“ a „zle“, ktoré sú najčastejšie používané. Okrem oboznamovania žiakov s pocitmi, pomocou rôznych hier a aktivít, je potrebné im dať priestor na to, aby sa zastavili a zamysleli sa nad tým, ako sa majú. Deti si samy málokedy nájdu čas a priestor na takúto činnosť. Môžeme im s tým pomôcť my.
3. Zrkadlo na ráno
Jednou z aktivít, ktoré žiakom dávajú čas a priestor na uvedomenie si svojich pocitov je ranné zrkadlo. Táto aktivita je obzvlášť vhodná pre triedy, kde sa nepraktizujú ranné kruhy. Žiaci majú v triede priestor, kde sa ráno po príchode do triedy „prištipcujú“ k pocitu, s ktorým sa najviac stotožňujú. Takýmto spôsobom dávame deťom každý deň podnet na to, aby prišli do kontaktu so svojím prežívaním. Pri pohľade na takéto zrkadlo plné emócií v žiakoch prebúdzame empatiu, keďže sú každý deň vystavení pocitom svojich spolužiakov a vnímajú, aj vďaka zrkadlu, ako sa spolužiaci majú a čo vo svojom vnútri prežívajú.
4. Mapa pocitov
Pocity so žiakmi počas roka „mapujeme“, t. j. predstavujeme si jednotlivé pocity a emócie pri rôznych aktivitách a hrách. Je dôležité pri mapovaní emócií a pocitov žiakom zdôrazňovať, že ich nedelíme na dobré a zlé. Smútok, strach či hnev predsa patria do nášho života rovnako ako radosť či šťastie. Nemáme seba, alebo ľudí vo svojom okolí za tieto emócie a ich dôsledky odsudzovať, práve naopak, snažíme sa trénovať citlivosť a pochopenie týchto pocitov u seba a u ostatných vo svojom okolí.
5. Empatické denníky
Denník je vďačná forma zapisovania udalostí a pocitov, ktorá sa u mladých tešila obľube v minulých desaťročiach. A na to som stavila pri výbere tejto aktivity. Bol to risk, ale niektoré črty u mladých ľudí sa predsa len za to obdobie nezmenili.
Empatický denník pre žiakov môže byť klasický zošit, do ktorého budú raz týždenne zapisovať svoje pocity a z tej druhej sa budú snažiť opísať pocity svojho spolužiaka/spolužiakov a dôvody týchto pocitov. Je potrebné vzbudiť pri tejto aktivite u žiakov pocit bezpečia, moji žiaci vedia, že denník slúži hlavne im a že niekedy do nich nazriem aj ja a odsúhlasili si to takto. U žiakov vytvoríme návyk na jeden deň (u nás to bol piatok), kedy dostanú priestor (cca 10 minút) na pozdieľanie pocitov do denníka. Obsah a rozsah zdieľaní je len na žiakoch, nechávame im slobodu. Empatické denníky sa u nás v triede tešia obľube, dokonca si niektoré deti zaviedli svoje osobné domáce denníky.
6. Prijmi výzvu!
Žiakom je potrebné nechať priestor si dobrovoľne trénovať empatiu aj samostatne. Na to slúžia mesačné výzvy. Všetkým žiakom na začiatku mesiaca odovzdáme naformulovanú výzvu, ktorá je každý mesiac zameraná na inú zložku empatie. Pri výzvach sa vieme zamerať na úlohy, ktoré žiakom ukazujú, že v triede nie sú len oni a ich najbližší, ale je potrebné vnímať všetkých členov kolektívu. Na konci mesiaca oslovíte žiakov, aby vám odovzdali svoje výzvy. Aktivita je dobrovoľná, takže je úplne v poriadku, ak sa do niektorej výzvy zapojí len pár žiakov.
7. Triednické hodiny
Existuje množstvo hier a aktivít vhodných na triednické hodiny, vďaka ktorým vieme v kolektíve formovať sebauvedomenie žiakov a empatickú citlivosť. Je len potrebné si na tieto aktivity na triednických hodinách vyčleniť priestor a trénovať empatiu spoločne. Pár z týchto aktivít by som vám rada predstavila v mojom ďalšom blogu.
Vo svojich ďalších blogoch sa Vám budem snažiť jednotlivé spôsoby trénovania empatie na škole priblížiť konkrétnejšie. Rada by som v nich predstavila konkrétne hry, aktivity a tiež moje skúsenosti s nimi, ktoré som v tomto školskom roku nadobudla v mojom projekte EmpaTY + JA. Tento ročný projekt realizujem s podporou Komenského inštitútu a ZŠ Drienov.
