Štefan Holčík je autorom viacerých kníh o histórii Bratislavy, v roku 1999 bol ocenený Cenou primátora, v roku 2005 získal aj Bratislavskú čučoriedku Júliusa Satinského. Podľa týchto informácii by mal byť Štefan Holčík charizmatickou osobnosťou, ktorá zúročuje svoje skúsenosti, motivuje mladú generáciu, vyžaruje pozitívnu energiu a koná dobré veci v prospech zveľaďovania nášho hlavného mesta. Je to však naozaj tak?
Holčík versus divadlo DPOH (90. roky)
Začiatkom deväťdesiatych rokov, v období divokej privatizácie, bola ohrozovaná aj naša kultúra. Divadlu DPOH v Starom Meste na Laurinskej ulici hrozil zánik. Pán Holčík sa snažil toto naše mestské divadlo odpredať americkému developerovi gréckeho pôvodu pánovi Assimakopoulosovi, ktorý mal zálusk zriadiť v tejto historickej budove luxusné byty. V priestore divadelného javiska mali byť garáže pre majiteľov bytov, čím by sa zároveň vyriešil problém s parkovaním. Jeho aktivity skomentoval významný slovenský herec a niekdajší minister kultúry Milan Knažko nasledovne: „... že sa z garáže urobilo divadlo, o tom som už počul, ale aby sa z divadla spravila garáž...“ Pri otázke, že čo bude s cennými reliéfami, ktoré sa nachádzajú na stenách vo foyery divadla, Holčík odpovedal, že tie sa prenesú na iné miesto. Kam a ako, to neupresnil. Na naše šťastie sa tento zamýšľaný a Holčíkom podporovaný developerský projekt zrealizovať nepodarilo. Na druhej strane sa – údajne najmä vďaka Holčíkovi – „podarilo“, že VŠMÚ so sídlom v budove Akademia Istropolitana tam stratila polovicu svojich priestorov na úkor komerčných subjektov.
Holčík versus Svätopluk (2010)
V roku 2010 Ľudovít Števko vo svojom príspevku „Kádrovanie Svätopluka“ píše: “V každom spoločenstve sa nájdu zakomplexovaní hlupáci, ktorí z rozličných dôvodov opľúvajú vlastnú históriu, špinia svoj vlastný rod i národ, bez ktorého by sotva mohli existovať.“ Reagoval tak na Holčíkove výroky v čase, keď bol prejednávaný zámer postaviť na hradnom vrchu monument kráľa Svätopluka. Holčík, ktorý bol zanieteným protagonistom antisvätoplukovskej kampane v pozícii „historik expert“, písal do Bratislavských novín, že Svätoplukov pomník na bratislavský hrad nepatrí. Vo svojom zdôvodňovaní prirovnal Svätopluka ku psychopatovi a nazval ho masovým vrahom. Dokonca postavil do protipunktu, že „ak by sa postavil pomník Svätoplukovi, nemal by sa na hrade postaviť aj pomník Hitlerovi?" Ľ. Števko ďalej píše: „Len ten sa dostane na vysnený piedestál národnej úcty a pozornosti, koho si vyberie sám národ. A národ si vybral. Veľký kráľ Svätopluk prežil v pamäti národa dlhé stáročia, prežil v povestiach, alebo v mýtoch, ktoré nežičia nehodným vládcom, ale žičia uctievaným hrdinom, nesmrteľným postavám dejín. Taká je múdrosť národa a proti tomu sotva čo zmôžu výpady celej plejády zlomyseľných mediálnych kibicov a pseudohistorikov.“
Holčík versus Peter Veľký (2013)
Bratislavské noviny boli dlhé roky mediálnym priestorom Štefana Holčíka. Veľa jeho článkov bolo odborne fundovaných a pozitívnych, avšak nájdeme tam perly Holčíka, ktoré rezonujú dodnes. Napríklad po odhalení tabule Petra Veľkého v Bratislave označil Holčík vo svojom článku túto osobnosť ruskej histórie za alkoholika, ruského špióna a prirovnal ho k Leonidovi Brežnevovi. Zuzana Huďová vo svojom blogu na margo Holčíka napísala: „Čím si tento významný ruský cár vyslúžil antiruský šovinizmus od tohto slovenského historika?“ Odpovedať by hádam mohol iba on sám.
Holčík a Berniniho busta (2015)
V roku 2015 aukčná sieň SOGA sprostredkovala predaj busty pápeža Pavla V. zahraničnému záujemcovi. Tá bola oficiálne deklarovaná ako dielo neznámeho autora. Na tejto transakcii by nebolo nič zvláštne, keby nejestvovali indície, že sa môže jednať o dielo významného talianskeho barokového sochára Giovanniho Lorenza Berniniho, ktorý tvoril v 17. storočí. Toto dielo pochádzalo zo zbierky Ernesta Zmetáka a Holčík, ktorý sa v čase prezidentovania Rudolfa Schustera staral o pamiatky, sa s majstrom Zmetákom dohodol o zapožičaní tejto busty do Grassalkovičovho paláca. O Berninim ako o pravdepodobnom autorovi busty sa vyjadril vo svojom posudku aj anglický expert na umenie. Holčík tento argument „zhodil zo stola“ a vyjadril svoj názor, že autorstvo sa u tejto busty určiť nedá. A tak sa busta pápeža Pavla V. „od neznámeho autora“ dostala bez problémov aj s podporou Holčíkových odborných argumentov zo Slovenska do zahraničia.
Holčík versus zeleň v meste (2016)
Je známy Holčíkov výrok: „Stromy na historické námestia nepatria“. Jeho rukopisom sú mramorové dlažby a betón, ktoré pred pár rokmi úplne pokryli celé Primaciálne aj Hlavné námestie. Podľa Holčíka každý strom opticky zmenšuje námestie. Prekáža mu, ak strom zatieňuje nejakú pamiatku. Strom a prirodzenú zeleň v historickej časti vníma ako narušiteľa, ktorý môže svojou koreňovou sústavou poškodiť dlažbu, murivo alebo pamiatky. Skrátka Holčík je nepriateľom stromov v Starom Meste. Hoci je dnes každému súdnemu človeku jasné, že stromy v meste vytvárajú tieň, príjemnejšiu klímu a zmierňujú horúčavy počas leta, Holčík považuje každé vysádzanie stromov v historickom centre za negatívny jav a zlý projekt. Ešteže súčasný primátor JUDr. Ivo Nesrovnal, LL.M. má na túto vec úplne iný názor a jednou z jeho priorít je vrátiť do historického centra aj Holčíkom odstránenú zeleň.
Holčík versus Karol IV. (2016)
Keď si v minulom roku pripomínali naši západní susedia 700 rokov od narodenia veľkého českého kráľa a rímskonemeckého cisára Karola IV., David Miřejovský, v tom čase reportér Českej televízie na Slovensku, zbieral príspevky na túto tému aj u nás. Keď návštevy Karola IV. v Bratislave konzultoval s Holčíkom, ktorý mu bol odporučený ako renomovaný expert na históriu Bratislavy, Holčík mu hneď odpovedal, že Karol IV. v týchto končinách nikdy nebol. Toto svoje zistenie publikoval aj v článku v Bratislavských novinách. Napriek tvrdeniam Holčíka dostal David Miřejovský z historického ústavu SAV niekoľko exaktných dôkazov o osobných návštevách Karola IV. u nás v Bratislave, čo následne aj spracoval v jeho televíznej reportáži.
Holčík versus Mária Terézia (2017)
V roku 2017 si nielen Bratislava ale aj celá okolitá Európa pripomína 300-ročné výročie narodenia našej panovníčky Márie Terézie. Holčíkov vstup na túto tému v televízii TA3 bol nasledovný: “Neviem, či Mária Terézia mala Bratislavu naozaj tak rada, ako sa to tvrdí, keď počas svojho 40 ročného vládnutia ju navštívila iba dva krát“. Tento výrok majster historického slova o pár dní neskôr na svojej prezentácii k výročiu Márie Terézie mierne korigoval, keď spomenul až tri jej návštevy. Každopádne Mária Terézia navštívila Bratislavu viac krát, strávila v našom meste veľa mesiacov, zúčastňovala sa zasadania uhorského snemu, prebudovala a zrekonštruovala bratislavský hrad, pôsobila tu tiež jej najobľúbenejšia dcéra Mária Kristína a v roku 1776 zriadila Mária Terézia prvý mestský park v monarchii práve u nás, na petržalskej strane Dunaja – terajší Sad Janka Kráľa. Tak, ako je to so vzťahom Márie Terézie k Bratislave a ako s vašim vzťahom k Márii Terézii, pán Holčík?
Holčík a Bratislavský mier (2005-2016)
Bratislavský mier bola zmluva medzi Francúzskom a Rakúskom uzatvorená 26. decembra 1805 v Primaciálnom paláci v Bratislave po bitke pri Slavkove. Aj vďaka tejto historickej dohode, ktorú podpísal aj Napoleon, dostala Bratislava prívlastok mesto mieru a na jej počesť pomenovali v Paríži významnú ulicu Rue de Presbourg (Bratislavská ulica). Štefan Holčík v pozícii viceprimátora Bratislavy prijal o 200 rokov neskôr ako dar mestu originálny historický dokument faksimile bratislavského mieru (pozn. v rokoch 2002-2006, v čase najkontraverznejšieho primátora Bratislavy Andreja Ďurkovského, pôsobil Holčík ako jeho viceprimátor). Pán Holčík nevnímal, že by tento dokument mal byť sprístupnený aj verejnosti, prijal tento dar osobne a odložil si ho doma. Až neskôr po pár rokoch sa zistilo, že vzácny historický dokument nie je k dispozícii mestu, ale ostal nenápadne a potichu v súkromnej zbierke bývalého viceprimátora. Po intervencii súčasnej viceprimátorky MUDr. Ivety Plšekovej priznal Holčík farbu, priniesol dokument z domu opäť na pôdu magistrátu a tak je faksimile bratislavského mieru konečne vystavené na mieste, kde patrí a kde je možné si ho prezrieť – v Primaciálnom paláci.
Holčík a garáže na hradnom kopci (2015)
Garáže sú asi obľúbenou témou odborných posudkov pána Holčíka. Okrem garáží v DPOH sa totiž s vervou pustil aj do ich obhajoby v prípade výstavby garáží na hradnom kopci. Táto kontroverzná téma pobúrila svojho času nielen bratislavskú, ale aj celú slovenskú verejnosť. Holčík v tom čase obhajoval myšlienku podzemných garáží, ktoré podľa veľkej časti odbornej verejnosti ohrozili existenciu archeologických nálezov mimoriadnej dôležitosti. Patrí medzi ne aj pozostatok muriva a dlažby z obdobia, keď na Hrade žili keltskí panovníci s priamym kontaktom na dobové rímske kultúrne prostredie. Dôkazom je práve vyspelá stavebná technika, ktorá bola použitá pri výstavbe zachovanej časti paláca. Holčík bez mihnutia oka považuje súčasné betónové garáže za najlepšie zo všetkých možných riešení. Unikátne historické pamiatky doteraz nie sú prístupné a nie je ani jasné, v akej podobe prežili betonársky stavebný zásah, zato garáže sprístupnili v rekordne krátkom čase. Developerský rukopis „odborníka“ sa pozná na prvý pohľad. Vkus a cit tohto garážového historika sa prejavil i pri rekonštrukcii vily v blízkosti hradu, kde žije. Kruhovo zaoblená strecha ani ďalšie prvky vôbec nezapadajú do architektúry ulice a tak tento dom pôsobí ako výkričník pre jeho susedov i celé okolie.
Holčík versus Móric Beňovský (2016)
Keď som na zastupiteľstve Staré Mesto v roku 2015 predkladal projekt pomenovania námestia po Móricovi Beňovskom v lokalite STEIN, dostal som doporučenie na pána Holčíka, aby som sa dohodol s ním ako s dvorným historikom Bratislavy. V apríli 2016 sa mi podarilo telefonicky s pánom Holčíkom skontaktovať. Keď som ho žiadal o podporu, ihneď ma zrušil, že on Beňovského pozná a krátko nato vyšiel v Bratislavských novinách na pokračovanie Holčíkov článok o Beňovskom, v ktorom jeho autor opäť perlil: “Z uhorského bitkára, krivoprísažníka a niekoľkonásobného vraha sa stal francúzsky kolonizátor! ... Detaily, najmä z obdobia pred rokom 1772, dávajú tušiť, že autorom knihy Pamäti a cesty nemohol byť Beňovský... Smiešne je tvrdenie, že Móric Beňovský bol Slovák... Móric Beňovský nie je ani z hľadiska slovenskej histórie ani z hľadiska histórie nášho mesta nijakou kladnou osobnosťou, podľa ktorej by malo (muselo) byť pomenované verejné priestranstvo.“ Na Komisii pre kultúru Starého Mesta, ktorej členom je aj Štefan Holčík a kde sa následne náš návrh Námestia Mórica Beňovského prejednával, zašiel tento poslanec ešte ďalej. Tvrdil, že na ostrovoch počas plavby Pacifikom Beňovský a jeho muži znásilňovali ženy, že bol masový vrah a prirovnal ho (ako inak?) k Hitlerovi. Náš návrh Námestia Mórica Beňovského bol detailne spracovaný a vyargumentovaný. Pod návrh sa podpísali štatutári developera projektu YIT, vlastníci pozemkov, Združenie Mórica Beňovského a dvanásť nezávislých osobností z kultúrneho, spoločenského a akademického prostredia vrátane renomovaných historikov (list aj návrh môžem poskytnúť na vyžiadanie). Napriek všetkému nášmu úsiliu, ktoré na pôde Starého Mesta trvalo rok a pol, pán Holčík a poslanci spriahnutí okolo neho náš návrh zmanipulovali, pripravili pozmeňovacie návrhy a nakoniec sa o ňom v záverečnom pléne miestneho zastupiteľstva v decembri 2016 vôbec nehlasovalo. Holčík, verný svojim odborným kvalitám a najmä „osobnostnému charakteru“, na tomto miestnom zastupiteľsve prirovnal Beňovského pre zmenu k vodcovi boľševickej revolúcie Leninovi. Hitler mu už asi nepripadal dostatočne atraktívny..
Holčík a Messerchmidt (2016)
Na tom istom miestnom zastupiteľstve 6.12.2016, na ktorom sa prejednával náš návrh, o ktorom sa nakoniec nehlasovalo, bol predložený aj návrh na pomenovanie Messerschmidtovho námestia pri River parku, za ktorým stál Holčík. Napriek tomu, že tento priestor nie je námestím v pravom slova zmysle, ale len strechou garáží, ktorú Holčík honosne nazval „terasou“, poslanci tento návrh schválili jednohlasne. Paradoxne práve názov Messerschmidt evokuje u súčasnej generácie ďaleko viac súvis s Hitlerovským režimom cez pomenovanie vojenských nemeckých stíhačiek. Ďalšou zaujímavou okolnosťou pri predkladaní a schvaľovaní návrhov je Holčíkov dvojaký meter a uhol pohľadu na projekty, za ktorými stojí napríklad niektorá finančná skupina, voči iným projektom, ktoré sú predkladané z úprimného presvedčenia ľudí, že ide o dobrú vec.
Beňovského potomkovia versus Holčík (2016)
Holčíkove výroky, že Beňovský bol násilník, masový vrah a prirovnania Beňovského k Hitlerovi neostali bez povšimnutia a dostali sa až za Atlantický oceán. Pani Estera Mlch, predsedníčka Českého a Slovenského združenia v Bostone a zároveň priama pokrvná príbuzná Mórica Beňovského po dcére Anne Zuzane Rozálii, napísala otvorený list poslancovi Holčíkovi. V liste ho žiadala o verejné ospravedlnenie sa žijúcim pokrvným potomkom Beňovského. Keď som osobne na Kultúrnej komisii vyzýval Holčíka aby na tento list zareagoval, odpovedal, že ku Beňovskému sa dnes hlási hocikto a on odpovie, až keď pani Estera Mlch dokáže, že je naozaj jeho pokrvnou príbuznou. Po zmarenom hlasovaní o našom návrhu Námestia Mórica Beňovského som napísal na Staré Mesto oficiálnu sťažnosť na Holčíka. Súčasťou sťažnosti bola aj Príloha - kniha „10 storočí rodu Máriássy”. V nej sú podrobne spísané rody, rodinné väzby a celá genealógia, ktorá pokrýva aj rod Szakmáry Várady z Lučivnej, do ktorého sa vydala Beňovského dcéra Anna Zuzana Rozália a z ktorej vzišli aj predkovia pani Estery Mlch. Opätovne som Holčíka v mojom liste vyzval, aby sa za svoje výroky týmto rodinám ospravedlnil. Pán Holčík, napriek svojmu slovu, na list pani Estery, priamej pokrvnej príbuznej Mórica Beňovského, do dnešného dňa nezareagoval, ani nebol ochotný sa za svoje nactiutŕhačské výroky ospravedniť.
Holčík a Radoslav Števčík (2014)
„Štefan Holčík pracoval viac ako 30 rokov v Archeologickom múzeu SNM. Je autorom stoviek textov o bratislavských pamiatkach, ktoré uverejňuje na pokračovanie v Bratislavských novinách. Štefana Holčíka poznám ako skromného, vzdelaného, múdreho a otvoreného človeka. Je mi cťou s ním spolupracovať pri propagácii dejín Prešporka a Bratislavy, pri posilňovaní lokálpatriotizmu obyvateľov tohto mesta,“ napísal Radoslav Števčík starosta Starého Mesta k 70-tke Štefana Holčíka.
Kto je Štefan Holčík?
Pán Holčík sa pasuje do role historika. Argumetuje tým, že sa histórii venuje už 60 (?) rokov. Aké má právo a motiváciu historik s dlhoročnou praxou byť voči histórii taký neúctivý, cynický a dehonestovať jednu historickú osobnosť za druhou? Ak je niekto skutočný historik, profesionál a expert so skúsenosťami, mali by jeho výstupy inšpirovať, motivovať a evokovať pozitívne emócie a nie iba prinášať negatívne pseudargumenty a šliapať po našej úžasnej slovenskej /uhorskej histórii. Takýto holčíkovský prístup je číre ignorantsvo zdevastovaného ducha. Na vlastnú históriu by sme mali byť hrdí aspoň tak, ako sú na ňu hrdé iné veľké národy ako napríklad Rusi, Francúzi, Angličania, či Američania a to sa so slovenskými historikmi holčíkovského charakteru dá len ťažko predstaviť. Citujem výrok jednej čitateľky, ktorý si Holčík vyslúžil po jeho výrokoch na margo Petra Veľkého: „Zakomplexovaní historici s patinou socializmu ako je pán Holčík by mali mať zakázané publikovať verejne.” V jeho argumentáciach sa príliš často vyskytujú výrazy ako psychopat, masový vrah, Hitler alebo garáže. Vráťme sa ale k názvu tohto článku. Kto je teda Štefan Holčík? V tejto súvislosti si dovoľujem citovať človeka, ktorý pôsobil dlhé roky vo sfére verejnej, Holčíka dobre poznal a zastával aj funkciu verejného ochrancu práv. Táto osobnosť na tému Holčík zareagovala stručne, avšak veľmi výstižne: „Štefan Holčík? To je zlý človek!“
Ing. Vladimír Dudlák, PMP
riaditeľ Združenia Mórica Beňovského
