Kam sme sa to dostali, že všetky verejné zhromaždenia a protesty sú označované za Majdan, Sorosovské sprisahania a podobné hlúposti? Mali sme to tu pri protestoch opozície kvôli Bašternákovi, pri študentských protestoch za odstúpenie Kaliňáka a Gašpara a máme to tu znova, po škandalóznych a neakceptovateľných odhaleniach, o ktorých písal zavraždený novinár Ján Kuciak. Pre boha, veď verejné zhromaždenia a protesty sú výdobytkom demokracie a nie antidemokratický akt. A kam sme sa to dostali, že tieto bludy už nešíria len konšpiračné weby za účelom zisku, extrémisti za účelom rozdelovania našej spoločnosti a vnášania nedôvery v štát, ale na túto vlnu už naskočil aj samotný premiér Robert Fico?
V celej kauze, o ktorej Ján Kuciak písal je toľko špiny na najvyšších miestach, že v každej demokratickej krajine by premiér s aspoň štipkou svedomia dávno podal demisiu. Alebo by sa o rozpad vlády postarali jeho koaliční partneri, ak by premiér nereagoval. Nie preto, že musia mať niečo spoločné s vraždou novinára, ale ako vyvodenie politickej zodpovednosti za to, kam krajinu doviedli.
Už len samotný fakt, že si na úrad vlády doviedol ľudí prepojených na mafiu je nieže Balkán, ale Venezuela, či Zimbabwe. Spôsob, akým sa premiér rozhodol túto situáciu (ne)riešiť v hľadaní vnútorného (prezident) a vonkajšieho (Soros) nepriateľa musí byť budíčkom pre každého normálneho človeka, ktorému záleží na Slovensku.
Ak premiér a vláda odmieta konať v tak závažných veciach, tlak verejnosti, aj opozície je nielen možný, ale nevyhnutný a úplne legitímny. Lebo áno, Fico vyhral voľby, to nikto nespochybňuje. Ale na to, ako svoju moc zneužíva a na všetky tie svinstvá, ktoré má za ušami určite mandát nedostal. Ani od svojich voličov.
