Tieto skupiny putovných babôčiek sú tropickými a subtropickými motýľmi vyskytujúcimi sa v Severnej a Južnej Amerike (ostatné príbuzné druhy sa nachádzajú v južnom Španielsku i na severe Afriky a v oblasti východnej Austrálie a časti Oceánie).
Pozoruhodné motýle
Fascinujúca skutočnosť je, že tieto motýle putujú za teplom do klimaticky vhodného prostredia (na jeseň putujú južne, do Mexika a na jar sa vracajú naspäť, do oblasti piatich veľkých jazier na hranici Kanady a USA) stovky až tisíce kilometrov - na miesta, kde nikdy predtým neboli. Orientujú sa podľa inštinktu, slnka a magnetického poľa Zeme.
Existencia babôčky smradľavej je závislá na výskyte glejovky (lat. Asclepias), druhu buriny s obsahom toxínov. Glejovky majú guľovité súkvetie a sú kľúčovým miestom pre liahnutie vajíčok, vývin húseníc, zakuklenie a v neposlednom rade aj zdrojom nektáru pre dospelé motýle. Obsah jedovatých látok v rastlinách sa prenáša aj na motýle a umožňuje im tak prežiť, keďže ich chránia pred predátormi. Pretože glejovky nekvitnú po celý rok, na zimné mesiace si motýle musia vyvtoriť zásoby a fungujú v takzvanom móde prežitia.
Ďaľšia nevšednosť týchto babôčiek spočíva v tom, že niektoré generácie žijú aj osem mesiacov zatiaľ čo ostanté iba niekoľko týždňov. Generácia motýľov, ktorá putuje južne z oblasti veľkých jazier na hranici USA a Kanady, žije šesť až osem mesiacov a precestuje vzdialenosť 4500 km. Ich cieľovou destináciou sú lesy Priečneho neovolkanického pásu na severe Mexika. Tieto lesy poskytujú ideálne podmienky na prezimovanie. Motýle si tu vybudujú "hniezda" vysoko v korunách inhličnatých stromov, čo im umožňuje ochranu pred hlodavcami.
Pre mnohé motýle ich životná púť končí tu, ale pre zachovanie kolónie musia motýle na jar pokračovať severne, kde po nájdení vhodných rastlín - glejoviek - môžu naklásť prvé vajíčka. Tu sa rodí druhá generácia motýľov, ktoré budú pokračovať cestu severne a až tretia generácia motýľov ukončí putovanie v oblasti piatich veľkých jazier v Severnej Amerike.
Nástrahy pre babôčku smradľavú - klimatické zmeny a človek
Oblasť v Mexiku, kde milióny motýľov prezimujú každý rok, bola vyhlásená v roku 2008 za ochrannú zónu Svetovým kultúrnym dedičstvom UNESCO a za chránenú oblasť ju vyhlásil aj mexický prezident Calderón.
Klimatické zmeny - či už dlhotrvajúce dažde alebo veľké suchá majú za následok problém reprodukovania sa a nižší výskyt glejovky, primárneho zdroja potravy a reprodukcie pre motýle. Ďalším rizikovým faktorom je výrub lesov, kde motýle môžu prezimovať. Redukcia lesov pôsobí nepriaznivo aj v tom, že zvyšuje priepustnosť vetra a znižuje teplotu prostredia na prezimovanie. Zníženie teploty v zimnom období iba o pár stupňov môže spôsobiť mrazivé podmienky, ktoré neumožnia motýľom prežiť.
Novou nástrahou pre motýle je pestovanie geneticky modifikovaných plodín v USA, ktorých genetická mutácia obsahuje látky na hubenie hmyzu. Geneticky modifikovaná kukurica obsahuje BT toxín. Vedci z Cornellskej univerzity zaznamenali, že peľ s BT toxínom prenesený na iné rastliny, v tomto prípade na glejovky, majú za následok vyšší výskyt úmrtia motýľov.
Na záver
Keď som ráno kráčal po rezervácii na ochranu babôčiek v Mexickom štáte Michoacan, zazrel som spadnutého motýľa. Orosené krídla ho prilepili k prašnej zemi telom nahor. Keďže motýľom ľudský dotyk škodí, zobral som malú paličku, na ktorú sa babôčka prichytila a presunul ju na slnečné miesto. Chrániť život je obohacujúci dar pre každého z nás.
