Putovanie po Ekvádore som začal v hlavnom meste rozpínajúcom sa v doline s dĺžkou približne 60 km. Smog z hustej premávky, početné modré autobusy MHD, množstvo ľudí, pouličné občerstvenia, stánky s ovocím a zeleninou, moderné i zastaralé budovy, to všetko sa naskytne návštevníkovi tejto metropoly s nadmorskou výškou 2850 m.
Populárnymi medzi návštevníkmi sú predovšetkým historické centrum a štvrť La Mariscal. Historické centrum má koloniálny charakter a množstvo historických budov aj katedrál. La Mariscal je moderná časť s množstvom reštaurácií, obchodov a hotelov.
Veľká noc v Ekvádore je veľkým sviatkom a mnohí Ekvádorčania ju berú veľmi vážne. Priaznivci Cucuruchos vo fialových a modrých odevoch s kužeľovitými čiapkami ako mučenníci kráčajú historickou časťou Quita, mnohí bosí, s reťazami na nohách. Pre niektorých je to spôsob budovania pokory, pre iných vyskúšanie si krížovej cesty na vlastnej koži.
Veľké mestá so sebou zvyčajne nesú riziko zvýšenej kriminality - a to platí pre obe veľkomestá Ekvádoru. Raz sa mi pokúsila otvoriť ruksak v historickom centre mladá tínedžerka, druhý krát som videl utekajúceho a kričiaceho turistu v štvrti La Mariscal a napokon som prišiel o fotoaparát a nabíjačky v autobuse na ceste z Quita do Latacungy. Žiaľ, veľa cestovateľov, ktorých som stretol mali podobnú negatívnu skúsenosť. Nabudúce si do Ekvádoru vezmem iba knihy. V prípade krádeže tak môžem umožniť osožnejší sekundárny účinok.
Na vidieku a ostatných miestach Ekvádoru je atmosféra oveľa pokojnejšia. Medzi cestovateľmi je obľúbené kráterové jazero Quilotoa - nachádzajúce sa juhozápadne od hlavného mesta.
Horská oblasť Ánd má chladnejšie podnebie a miestni obyvatelia tu okrem dobytku chovajú aj alpaky (na vlnu).
Malé kúpeľné mesto Banos je centrálne situované a ponúka termálne kúpaliská ako aj možnosť raftovania a horskú cyklistiku. V jeho blízkosti sa nachádza momentálne aktívna sopka Tungurahua.
Moje cestovanie pokračovalo do spirituálneho centra pri dedinke Talag, ale hneď po príchode sa ukázalo, že spirituálne centrum je súčasťou hnutia Hare Krišna, s čím by som ani nemal osobne problém, ale túto informáciu mohli protagonisti uviesť na ich webstranke wisdomforest.org. Páčilo sa mi, že v centre bolo zakázané kričať alebo akokoľvek urážať dôstojnosť druhých návštevníkov; varila sa tam vegetariánska strava. Menej mi vyhovovalo prebudenie na spev mantry "Hare-hare, krišna-krišna" o piatej hodine ráno. Stretol som tam však zaujímavých ľudí. Napokon som odišiel po troch dňoch kvôli zdravotným problémom - zrejme z vody, ktorú prevárali z rieky.
Presunul som sa do neďaľekého regionálneho mesta Tena, kde som mal možnosť vidieť tanečné vystúpenie a aj vyskúšať zdravotníctvo v Ekvádore. Starostlivoť a láskavosť mi prejavila majiteľka nízkorozpočtového hotela v Tene. Sama obvolala dve zdravotnícke zariadenia, aby zistila, do ktorého ako cudzinec môžem ísť. Doba čakania na pohotovosti bola relatívne krátka a po laboratórnom teste som obdržal lieky. Neskôr mi hotelová hostiteľka ponúkla čaj, toast aj polievku. Dobrí ľudia sa nájdu v každej krajine...
Nabudúce Vám priblížim skúsenoť a život v amazónskom kmeni
