Režisér Tom Shadyac mal navonok život, o akom mnohí snívajú: luxusné autá, prepravu súkromným lietadlom, nehnuteľnosti v rôznych krajinách, rôzne filmové ocenenia, pozvánky na honosné večierky. “Stál som uprostred (svojej) miliónovej vily, ktorú ma spoločnosť naučila brať ako meradlo úspešného života. Ale toto ma nerobilo o nič viac šťastným,“ prezrádza v dokumente I Am. Naopak, cítil pocit prázdna. Moderná spoločnosť podporuje správanie, že jednotlivec môže získať neobmedzené bohatstvo, čo je v rozpore so zákonom prírody. Shadyac vysvetľuje: „Na rozdiel od ľudí, vo svete prírody si žiaden jej článok neberie viac, než potrebuje. Lev nezabije každú gazelu, ale iba jednu.“ Režisér si uvedomil, akú pascu prináša umelý honosný život a preto sa ho rozhodol vzdať. Presťahoval sa do komunitného bývania, do práce cestuje zásadne bicyklom, peniaze venoval na charitu a žije s tým, koľko potrebuje.
Pri práci so staršími ľuďmi som sa zaujímal o ich pohľad na hodnoty. Keďže boli na sklonku svojho života, hmotné statky pre nich neboli dôležité. Vo väčšine prípadov pre nich mali význam hodnoty, ktoré sa nedali uchopiť. V jednom seminári o paliatívnej starostlivosti som sa dozvedel tri zaujímavé otázky, ktoré sme mohli využiť pri práci so seniormi a ktoré aj Vám pomôžu dívať sa na Váš život z iného pohľadu. A možno je v nich ukryté tajomstvo, čo je v živote naozaj dôležité:
- Kedy sa cítim byť najviac spojený(-á) s ostatnými?
- Kedy sa cítim plný(-á) života?
- Kedy cítim, že ma má niekto naozaj rád?
