Prvou oblasťou sú geneticky modifikované plodiny ako sója a kukurica, ktorých genetická mutácia obsahuje látky na hubenie hmyzu. Geneticky modifikovaná kukurica napríklad obsahuje BT toxín, ktorý však nezabíja iba škodlivý ale aj prospešný hmyz - akými sú včely a motýle. Vedci z Cornellskej univerzity zaznamenali, že peľ s BT toxínom prenesený na iné rastliny má za následok vyšší výskyt úmrtia vzácnych motýľov babôčky. Podobne, peľ z geneticky modifikovaných rastlín spôsobuje včelám ťažké tráviace problémy s následkom smrti. Poľsko reagovalo na hromadné úmrtie včiel v krajine úplným zákazom pestovania GM plodín (pozn.: GM kukurica sa pestuje aj na Slovensku - pre kŕmne účely hospodárskych zvierat).
Druhú horzbu predstavuje geneticky modifikovaný losos, ktorý dosahuje minimálne dvojnásobok veľkosti prírodného lososa a ktorého mutované gény umožňujú rýchlejší rast. Bol vyvinutý americkou spoločnosťou AquaBounty a predurčený na chov v umelých podmienkach - na rybích farmách. Hrozí však nebezpečenstvo, že tento losos môže preniknúť do voľnej prírody a zmutovať s prírodným lososom. Aj keď firma AquaBounty prezentuje GM lososy ako sterilné, do 5% vajíčok sterilných nie je. Štúdia Národnej Akadémie Vied publikovala, že postačí, ak by 60 geneticky modifikovaných lososov uniklo do voľnej prírody populácie 60,000 rýb a o štyridsať generácií by divoká populácia lososov úplne vyhynula. Veľkým otáznikom ostáva aj dopad na zdravie človeka, keďže modifikovaný losos má nižšiu nutričnú hodnotu a vyšší obsah alergénov a inzulínového rastového hormónu (IFG-1), ktorý je zároveň karcinogénom. GM losos je momentálne v procese schvaľovania Americkým Úradom nad dohľadom potravín a liekov.
Spojené štáty fungujú na princípe kapitalizmu, avšak finančný záujem by nemal predčiť záujmy verejného zdravia a ekologickej bezpečnosti. Genetická mutácia sa tak dotýka aj etického a filozofickýého rámca. Paradoxné je, že samotní Američania sú proti geneticky modifikovaným potravinám (okolo 90% žiada povinné označovanie potravín), avšak silný lobbizmus biotechnologických korporácií v americkej vláde a senáte zatiaľ neumožňujú ústretový krok. Navyše, veľké biotechnologické korporácie a potravinové koncerny (Nestlé, Kraft Foods, Coca Cola, PepsiCo, ConAgra, DelMonte, atď) venovali skoro 40 miliónov dolárov do kampane proti označovaniu geneticky modifikovaných potravín v USA.
Čo môžeme urobiť my? Žiadať Ministerstvo Poľnohospodárstva SR o úplný zákaz pestovania GM plodín na Slovensku; kontaktovať slovenských europoslancov, aby reprezentovali záujmy verejného zdravia slovenských občanov bojkotovaním GMOs a neotvorením voľného potravinového obchodu USA s Európskou Úniou; vyjadriť nesúhlas s GMO pestovaním v Európe. V neposlednom rade by sme mali kupovať miestne slovenské výrobky a taký tovar, ktorý spĺňa podmienky udržateľného poľnohospodárstva a podporuje rôznorodosť ekosystému.
_______________________________
Súvisiaci článok: Fotografia argentínskeho farmára GMO ma šokovala http://dulak.blog.sme.sk/c/340421/fotografia-argentinskeho-farmara-gmo-ma-sokovala.html
