4. január – padla nám telefónna linka. Nie, tentokrát nie novinári, ale ľudia z mesta. Každý chce pre nás pracovať a vypytujú sa na podrobnosti. Je to milé.
7. január – linka padla už tretíkrát tento týždeň, to chce byť každý zamestnaný u nás? Poveril som sekretárku, nech stiahne moje telefónne číslo z webstránky.
8. január – volal mi nejaký človek z Trenkwalderu...personálna agentúra alebo niečo také. Nerozumiem, načo je personálna agentúra, to už dnes robia agentúry na všetko...veď som manažér, ja najlepšie viem, koho zamestnať“
11. január – na stole mám kôpku životopisov. Tí ľudia sa zbláznili? Veď ešte ani nevedia, aké pozície budeme obsadzovať..
12. január – no dobre, vyhradil som jednu krabicu na životopisy.
13. január – vypisujem výberové konanie
15. január – 66 životopisov za 36 hodín! Nuž, bude z čoho vyberať...Určite je to dobré znamenie.
16. január – 120 životopisov na stole. Koncom týždňa sa už pustím do čítania.
18. január – rovných 200 životopisov. Už chodia aj z okolitých miest, z celého regiónu.. Dal som stiahnuť ponuku
20. januára – 289 a stále ich pribúda!!! Preboha veď ja to potrebujem aj prečíať! Dosť! Zastavte to už niekto. Už mi ich nenoste!
21. januára – púšťam sa do čítania. Tých bez maturity dávam bokom, tých s PhD.tiež, .... prečo sa tí ľudia cpú aj do výrobných pozícií s takými titulmi? Hmm drvivá väčšina ich ovláda nejaký cudzí jazyk a prácu s PC, no čo s nimi? Ako ich mám odlíšiť jedného od druhého?
23.januára – prečítal som už 30% cévečiek. Ďalšie ešte stále prichádzajú.....a prichádzajú...Prikázal som tváriť sa, že firma už neexistuje, ak pôjde okolo poštárka s ďalšou kôpkou.
25.januára – nenávidím cévéčka.Už ani neviem, ktoré som čítal a ktoré nie...
26.januára – niektorí prišli aj osobne, vraj „ukázať sa a opýtať na pracovné pozície“. Veď som ich nevolal!!!
27. januára – náš strážny pes pohrýzol poštárku. Cévečka na chvíľu prestali chodiť....
28. januára – začínam osobné pohovory.
29. januára – Zožeňte mi číslo na toho Trenkwaldera!!!! Okamžite!!!!
2. februára – do našej firmy nastupuje nový personál. Neuveriteľné. Uvidím ich prvýkrát. Idem sa s nimi zoznámiť. Dnes si beriem červenú kravatu...lebo červená je dominantná. Nech vidia, kto je tu šéf.
3. februára – vyrábame. Neriešim odvody, neriešim kúpu mzdového software-u, neriešim byrokraciu s poisťovňami a inými inštitúciami, neriešim medziľudské konflikty, neriešim 17cm kôpku cévečiek vo vyhradenej krabici... robím biznis.
20. februára – robím biznis v červenej kravate
21. februára – mám vážny problém s vrátnikom. Zavolal som do agentúry.
22. februára – mám nového vrátnika.
23. februára – hmmm a vlastne mám problémy aj s mojim dospievajúcim synom....