Chápeš brácho?

Dnes už sa v chápaní niektorých mladých ľudí pojem hudba asociuje výlučne s vulgarizmami a chlapcami, ktorých  obrovské nohavice držia snáď len na ich prirodzení...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (120)

Sediac si v malej kaviarničke, dodávajúc si každodennú dávku nikotínu a kofeínu, vôkol mňa útulný interiér, usmievaví zamestnanci. Ako každý piatok po práci, túžiaca po oddychu, v mäkkúčkom kresielku oddávajúc sa knihe, ktorá ma už-už pohltí...

Zrazu však istý bratislavský „čávo“, rozhodol sa túto čarokrásnu atmosféru prerušiť. „Bože, kto vymyslel Juke-boxy?“ S reproduktorov sa ozýva len tuc-tuc-tuc-tuc. „Ok, je demokracia, nejako to prežijem, jedna pieseň( neverím, že som tento zhluk hluku nazvala piesňou) ešte nikoho nezabila.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po pätnástich minútach sa pohodlné kresielko mení na divokého dravca. Nemôžem obsedieť a Hlava XXII nežne položená na malom stolíku už tiež stráca bývalú vážnosť. „Dobre teda, ak ma osud vystavil takejto skúške... Musí na tom predsa niečo byť, keď všetkým mladým ľuďom evidentne tento hudobný štýl lahodí.“

Nesmelo sa poobzerám okolo seba v strachu, že niekto uvidí tento môj trúfalý pokus. Tak trocha s rumencom na tvári sledujem vývoj chodu kaviarne. Pán sediaci pri vedľajšom stolíku rozhadzuje rukami všade navôkol, niečo rozpráva a tvári sa agresívne... Nie, s nikým sa neháda, pospevuje si!? Všetci sa pohybujú do rytmu ako zhypnotizovaní. Nie sú to len ľudia v teenagerskom veku, na niektorých z nich badať šediny, no predsa sa neúprosne pohupujú.

SkryťVypnúť reklamu

Rýchlo schytím do ruky Hellera samého v domnienke, že všetko bude ako predtým. Otváram knihu a v tom momente sa hudba mení na neznesiteľný rachot.

O malú chvíľu som si uvedomila, že táto skladba je o jednom slovenskom spevákovi, ktorého hudba je v mojom ponímaní celkom kvalitná. „ Hééj bráácho, čuj tento track. Muhehehehe.“ Aby som Vám bližšie priblížila atmosféru tohto „tracku“. Jeho názov je Ivan T z Prešova a je to to najodpornejšie, čo som kedy počula. Jeden akord opakujúci sa asi desať minút a popri ňom len hŕba sprostých slov. Trápny text vyvoláva rozpaky, zrejme len v mojom vnútri, nakoľko ostatní sa na mňa usmievajú a uznanlivým pokyvkávaním hlavy, snáď očakávajú z mojej strany akúsi reakciu. „Zober si tu svoju lacnú gitaru a pál do p..., ty chudák vy.....“ Pohľadom vystreleného pera postele šmátram v malinkej kabelke, trasúcimi rukami vyberám stokorunáčku, hodím ju na stôl a plná dojmov utekám preč z tejto hnusnej diery. Heller len ďalej pokojne sedí na stole... Čo myslíte, vedia títo ľudia čítať? Ak áno, nejakú osvetu som tam len zanechala...

Ria Ďuračková

Ria Ďuračková

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zatial som vlastne nikto. Zoznam autorových rubrík:  Rozhodne nie na pobavenie...Real storiesSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

273 článkov
SkryťZatvoriť reklamu