A cestou necestou ....

Pre bežného človeka je to určite banalita a zanedbateľná vec. Zdá sa vám otravné, keď nejaký „magor“ zvoní práve vám a žiada vás o takú absurdnosť ako je otvorenie vchodových dverí. A potom len vidíte na chodbe porozhadzované letáky, ktoré vám vytapetovali podlahu a nazlostenú starú susedu, ktorá v jednom kuse nadáva. Vy zhrabnete pár farebných letákov, aby ste mali na čom čistiť zemiaky, prípadne, aby ste mali s čím stráviť voľné chvíle na toalete. A pritom je to celé tak komplikované.....

Jeden svalnatý „búchač“ nám každý týždeň k bráne naváľa 10 balíkov letákov a musíme sa s nimi popasovať už sami. Nehovoriac o zložitej „príprave“ pred samotným roznesom reklamného materiálu. Správne poukladanie a poprekladanie rôznych druhov letákov zabezpečí, že máte prsty na rukách čierne ako naši tmavší spoluobčania. No a potom sa prejde k distribúcií – v čase i nečase. Prší či sneží; fúka či blýska sa, skrátka super zaujímavé letáky musia byť doručené načas. Musíte sa obrniť proti neochotným a nevrlým ľuďom, nadávkam, rozbesneným psom alebo proti indivíduám, ktoré vás chcú vyhnať aj s fakľami.
Minule brat roznášal letáky tesne pred obedom a spomínal mi, ako mu otvorila jedna zvláštna pani. Na balkóne sa zjavila len strapatá hlava a veľmi nežným spôsobom zakričala na neho v zmysle: „Ešte raz ma cez víkend zobudíš....tak ťa zabijem! ....ale otvorím ti....“ A otvorila mu.

Takže verím, že chápete, že robiť v dnešnej dobe obyčajného doručovateľa novín je dosť vyčerpávajúce. A dúfam, že keď vám najbližšie jeden z nich zazvoní, tak mu s radosťou otvoríte a on to nebude musieť pchať do preplnenej spoločnej schránky:).