Na Slovensku je jednoznačne najlepším glosátorom, dobrým fejtonistom , textárom , hercom, režisérom , dokonca spevákom . A to nevravím o tom, že je aj výborným golfistom. Skrátka renesančný človek . Leonardo by slepo závidel.
Nemáme veru na Slovensku veľa takých .
Je cťou každej redakcie mať Miláčika ako pravidelného prispievateľa a to nielen kvôli intelektuálnej istote, ale aj kvôli lepšiemu odbytu. Lebo Miláčik – to je záruka. Značka kvality . Ako Lacoste , Puma či Nike pre športové oblečenie.
A Miláčik na titulku českého seriózneho týždenníka- odveký sen každého nekomerčného čitateľa.
Poznám len málo osôb , čo by Miláčika neuznávali. I keď, ľudia sú večne nespokojní, na všetko si sťažujú a úspech vám neodpustia.
Jedna moja známa sa dokonca pustila do Miláčika , Hlupaňa. Doteraz som nepochopila , k čomu to bolo dobré. Obvinila ho z podpisu akejsi listiny z roku 1977, čo si na ňu už nikto ani nespomenie. Vraj to bola vec morálnych zásad. Miláčika to pochopiteľne vytočilo a venoval jej celý svoj stĺpček v istom týždenníku. Verbálne ju rozkrájal na „rezanky“ a vyšla z toho ako idiot , ešte k tomu z východu. Prekvapivo sa jej zastal iba jeden výtvarník, našťastie príspevok v uvedenom týždenníku už nezverejnili , lebo to by sa Miláčik mohol uraziť .
Najprv rumázgala, ale nakoniec to rozchodila začala do toho istého týždenníka pravidelne prispievať článkami o histórii. Poučila sa.
Včera som zočila Miláčika v televízii.
Nepovedal ani slovo, ale výraz jeho tváre hovoril za všetko . Obklopený šťastnými deťmi , v ústrety blížiacim sa sviatkom pokoja a mieru, s očakávaním nového , výhodného telefónneho paušálu , vyzeral tak dojemne , že som uronila slzu. Iba cynik by nezaplakal...
PS: Akákoľvek podobnosť s konkrétnou osobou čisto náhodná.
