Spomienka na Sobibor

Prečo by sme na tento deň nemali zabudnúť? Pretože práve tu zomrelo násilnou smrťou presne 24378 Slovenských židov . Viac , ako v Osvienčime. Pár slov o tábore S výstavbou tábora sa začalo v marci 1942 . Proces vyvražďovania prebiehal nasledovne: Predtým, než sa Židia vyzliekli, Oberscharfúhrer mal uvítaciu reč. Zvykol si obliecť biely plášť, aby vzbudil dojem lekára. Oznámil im, že budú poslaní na prácu, ale v tomto tranzitnom tábore sa len osprchujú a vydezinfikujú, aby boli chránení proti týfu. Po vyzlečení sa vybrali „ tubou“ priamo do plynových komôr za doprovodu Ukrajincov. Hneď, ako vstúpili do komôr, Ukrajinci zavreli dvere, zapli motor a obete sa udusili sa výfukovými plynmi. Po splynovaní sa otvorili dvere a nastúpilo židovské odpratávacie komando, mŕtvolám sa povyberali zlaté zuby a začal proces spaľovania tiel na roštoch. Pri každej vstupnej selekcii bolo vybraných zopár silných mužov (pre prácu vo vyhladzovacej časti tábora ) ako aj skúsených remeselníkov. Esesmani totiž aj v týchto podmienkach ľpeli na kvalitných uniformách, šatách a ozdobách zo zlata. Úteky zo Sobiboru Keďže Sobibor bol najlepšie organizačne zvládnutý, úteky neboli jednoduché. Do konca roku 1942 nie sú žiadne záznamy o individuálnych útekoch. Jediné svedectvo je o úteku mladého muža. Schoval sa medzi šatstvo obetí, ktoré sa vyvážalo vlakmi zo Sobiboru. Údajne sa mu podarilo dostať do geta v Chelme a zburcovať celú komunitu. Jeho osud zostáva nejasný. Na jar v roku 1943 utiekli zo Sobiboru dvaja poľskí väzni z Chelma. Preštikli ostnatý drôt a podplazili sa. Ako odplatu si esesmani vybrali úžasné krvavé divadlo. Spomína Toivi Blatt:/ osobne som sa s ním párkrát stretla/. „Zoradili sme sa na appel platz, pekne v radoch. Každý desiaty v rade bol vybratý a popravený. Bože , to bol nervák...“ Po tomto úteku bolo okolie tábora zamínované. Urobili s aj mnohé opatrenia v rámci tábora- napríklad vodné priekopy. Útek z pekla Sobiboru sa zdal byť nemožný... Hnutie odporu a príprava povstania Nápad zorganizovať masové povstanie a utiecť z pekla Sobiboru vznikol začiatkom roku 1943. Väzni si začali čím ďalej tým viac uvedomovať, že nastane taký okamih, keď tábor splní svoju historickú úlohu a ich postihne osud ich mŕtvych príbuzných. Hlavným reprezentantom myšlienky povstania bol Leo Feldhendler, tridsiatnik, syn rabína. Všetky plány sa však rúcali ako domčeky z karát. Zlomovým bodom sa stal23.september 1943, keď do tábora priviezli 2000 Židov z Minska, medzi nimi 100 sovietskych vojnových zajatcov pod vedením dôstojníka Alexandra Peczerského. 34 ročný otec malej dcéry žil v Rusku, v Rostove nad Donom. Čoskoro pochopil, o čo v tábore ide. Saška, familiárne nazývaný väzňami, bol silný ruský „ molodec“ Spojil sa s Feldhendlerom a naplánovali perfektné povstanie, do ktorého zapojili takmer všetkých väzňov v tábore. 14.október mal byť najlepším možným termínom, pretože boli veliteľ tábora i jeho zástupca na dovolenke. Plán pozostával z 2 častí: Prvá: Vylákanie esesmanov pod rôznymi zámienkami do dielní a ich fyzická likvidácia 15.30 – 16.30 Druhá: Útek zo Sobiboru 16.30- 17.30 14. Október 1943 Všetci väzni boli od rána nervózni a vzrušení. Nádherný slnečný deň vzbudzoval nádej. Všetko sa zdalo byť podľa plánu, nacistov (okrem dvoch ) sa podarilo zlikvidovať a väznom sa podarili ukoristiť zbrane. Peczerski so zbraňou v ruke zreval: Za vlasť, za rodinu!“ a väzni sa rozpŕchli jednak cez hlavnú bránu jednak preliezli pomocou rebríkov plot a utekali k lesom cez mínové polia.Prví utekajúci boli zabití mínami alebo zranení...Tí po nich však mali prirodzene viac šťastia...Ukrajinské stráže a narýchlo povolané posily však zahájili paľbu a mínove polia tiež urobili svoje. Ale Peczerski a skupina väzňov sa dostali bezpečne do lesa. Utečenci sa schovali v okolitých dedinách, no mnohých zavraždili poľskí sedliaci v nádeji, že majú so sebou cennosti. 54 ľudí prežilo peklo Sobiboru a dožilo sa aj konca vojny. Práve oni mohli podať svedectvá o masovom vyvražďovaní počas súdnych procesov. Žiadny Slovák však inferno Sobiboru neprežil. I keď vzbura nebola úspešná, znamenala definitívny koniec fungovania tábora. Podľa niektorých historikov to bola najvýznamnejšia vzbura v histórii fungovania koncentračných táborov. Dnes ešte žije vo svete zopár ľudí, asi štyria , ktorí prežili Sobibor. Od 5. mája 1942 do 14. októbra 1943 násilne zomrelo v Sobibore 236 až 257 000 obyvateľov Židovského pôvodu z Európy. Nezabúdajme na nich... PS: O Osudoch tých čo prežili ako aj o osudoch esesmanov , mám detailne informácie.