Dych mi ale vyrazil Obersalzberg , horská oblasť neďaleko bavorského mesta Berchstegaden. I keď som po noci vo vlaku a druhej v autobuse cítila miernu únavu , čerstvý horský vzduch ma okamžite prebral. V údolí sa ešte silo- mocou chcela udržať hmla, ale slnko ju už vytláčalo a dávalo najavo svoju nadradenosť . Urazená sa síce ešte chvíľu držala nad najčistejším a zrejme aj najkrajším jazerom v Nemecku, ak nie v Európe, ktoré nesie meno Konigsee.
Ale poďme sa pozrieť do histórie.
V dvadsiatych rokoch bol Obersalzberg malou dedinou horských sedliakov. Neskôr si tu prenajali alebo postavili domčeky ľudia z miest. Nádherné horské prostredie im poskytlo všetko, čo potrebovali. Jeden z týchto domov si kúpil aj Adolf Hitler, aby si tu oddýchol po náročnej volebnej kampani. Dom sa volal Wachenfeld. Keď sa ale Hitler stal ríšskym kancelárom v roku 1933, z Obersalzbergu sa stalo vládne sídlo. Lenže to museli vysťahovať ľudí, ktorí tam žili po celé stáročia. Hitler sa vtedy považoval za „ľudového kancelára“ a nechcel s tým mať nič spoločné. A Martin Bormann, štábny veliteľ, na tuto chvíľu iba čakal.
Podľa očitých svedkov to bol brutálny zloduch , a keď sedliaci odmietli odísť zo svojich domovov, pohrozil im, že ak sa do druhého dňa nevysťahujú, budú prevezení do koncentračného tábora Dachau.
Od tej chvíle bol Bormann až do pádu ríše pri Hitlerovi. Bol ochotný splniť vodcovi každé prianie ešte skôr, než ho Hitler vyslovil . Jednoducho- rektoskop. Ono sa potvrdilo aj v celkom nedávnej minulosti, že mať tých správnych kamarátov sa oplatí. Napríklad. Rezeš Mečiara, Por Mečiara, Palacka Dzurindu, Široký Fica a Gašparoviča a všetci Pentu.
Ale k Bormannovi. Bol to práve on, kto navrhol Hitlerovi, aby z Wachenfeldu urobili sídlo hodné kancelára. Stalo sa. Z malého domčeka vyrástol takmer palác s veľkou terasou , a úžasným interiérom. Pomenovali ho Berghof. Na tomto mieste sa udiali najväčšie dejinné rozhodnutia II. Svetovej vojny. Tu bol i Dr. Tiso, aby Slovenský štát zapredal nacistickému Nemecku- fotka Tisa i Tuku s Hitlerom je v dokumentačnom centre v dolnej časti Obersalzbergu.
Okrem Hitlera tu mali svoje neskromné sídielka i spomínaný Bormann a Gohring, a pár ďalších potentátov III. ríše. Boli tu samozrejmé aj kasárne. Hitler tu strávil viac času ako v Berlíne. Toto božské miesto mu vyhovovalo.
Ale Martin Bormann nebol spokojný. Rozhodol sa, že k „fírerovým“ päťdesiatym narodeninám mu venuje špecifický darček. Na jednom z vrcholov horských velikánov mu postavia dom. Nemožné!
Nie však pre Bormana. Pre svoj plán si vybral vrch Kehlstein / Orlie hniezdo.
V roku 1937 sa začala stavba storočia. Lebo ak je dostatok financií, nájde sa i dostatok špičkových stavebných firiem na výstavbu cesty vedúcej k domu vo výške 1834 metrov ako i samotného domu.
O tom, že stavba sa nevyvíjala celkom podľa Bormannových predstáv a nebola vôbec jednoduchá, by sa dala napísať celá kniha. Avšak výsledok bol a je ohromujúci.
Za trinásť trinásť mesiacov sa podarilo stavbu zrealizovať. Nad výstavbou bdel samozrejme Bormann. Všetky pracovné chody boli na minútu vypočítané , pracovalo tu 2500 robotníkov a hlavným realizátorom boli firmy Polenski a Zolner Bau AG.
Ak by sme teraz očakávali, že Hitler sa išiel z darčeka k narodeninám zblázniť, opak je pravdou. Oficiálne tu bol len trinásť krát. Vodca nebol veľmi športovo založený, z výšok mal závraty ,mal problémy s dýchaním, a panický strach z výťahu. Áno, ak nie ste zdatný horolezec, na dom sa dostanete len cez tunel a výťah. Preto radšej zostával na Berghofe. Narodeninový darček , ktorý stál pár miliárd ríšskych mariek, si užívala iba Braunová. Kehlstein milovala a trávila tu mnoho času.
V čase vojny sa na Orlom hniezde nedialo nič, okrem toho, že tu Bormann zabezpečil protilietadlovú obranu.
25.4. 1945 spojenecké vojská vy bombardovali celý Berghof, ale vďaka dohode s vtedajším veliteľom Obersalzbergu , zemským radom Jakobom, zostalo Orlie hniezdo neporušené.
Tento skvost navštívil aj budúci americky prezident Eisenhoower a britský generál Montgomery.
V roku 1952 ho odovzdali Američania nemeckým úradom neskôr sa stal súkromným majetkom.
Stúpame v špeciálnych autobusoch po 6, 39 km dlhej ceste. Prvých päť kilometrov nie sú žiadne zatáčky, a potom nasleduje jediná- 180 . To umožňuje zdolať prakticky celú trasu bez záhybov, čím bolo pri jej výstavbe veľmi šetrne zachádzané s prírodou. Zároveň sa vykonávatelia stavby snažili čo najmenej zasahovať do lesného porastu.
Sám dom je architektonickým skvostom. Jeho pôdorys tvoril tzv. Oktogon, izba Braunovej, kolonáda, Hitlerova pracovňa, kuchyňa , veľká jedáleň, miestnosť pre vodcovo komando, toalety, výťahová šachta a schodište na povalu.
Dnes patrí budova súkromnej firme a je to veľká reštaurácia pre turistov, vhodne upravená, s množstvom zachovaných prvkov. Pri počasí , aké sa nám vydarilo, si môžete užiť výhľadu zo všetkých štyroch svetových strán a verte mi, že na to nikdy v živote nezabudnete.
Ak sa z Orlieho Hniezda premiestnite k neďalekému jazeru Konigsee , ktoré vám svojou tyrkysovou farbou a priezračnosťou učaruje , a loďkou sa po ňom aj povozíte, možno uveríte istej ( mnou jemne upravenej) legende: Boh dal anjelom krásu a divy, a požiadal ich, aby to rozniesli po svete. Ale oni to celé zložili na Obersalzbergu, a odišli do krčmy na bavorské pivo. Zrejme nezostalo pri jednom , a potom už nikam nešli a všetko to nechali tam...
Obersalzberg je krásny a bez jedneho z najväčších masových vrahov v novodobých dejinách ešte krajší ...
