Ale to by nemohol byť prezidentom síce neschopný, ale občas všetkého zla schopný súdruh a brat , jeho excelencia Ivan Gašparovič .S celým svojim ansámblom nacvičili teátro, po zhliadnutí ktorého nezostalo jediné oko suché .
Vidieť spolu Gašparoviča, Fica i Harabina, to bola ťažkotonážna záťaž na môj žalúdok, ale ešte to nedosiahlo tej pravej úrovne: o to sa postaral až súdruh Harabin tromi bozkami súdruhovi Ficovi. V prvej chvíli som myslela že, sa mi sníva. Kopia bozkov Brežneva s Honeckerom, ale i s Husákom. Musela som sa pozrieť do kalendára, aký je rok.
Názov tejto divadelnej hry je prozaicky: Vymenovanie Generálneho prokurátora. Svoju rolu v nej odohral aj prezidentov Trúbač, keď sa pokúšal novinárom vysvetliť, prečo sa o tejto udalosti dozvedeli na poslednú chvíľu. Pravdupovediac , toho človeka mi je ľúto . Má problémy s pamäťou , čo sa dokázalo, keď trikrát menil dátum pobytu prezidenta na istej poľovačke. Nakoniec sa ukázalo, že tam prezident ani nebol. Len aby sa pán Trubač v toľkých výhovorkách a klamstvách sám nestratil, lebo by sa mohlo stáť , že by sa už nenašiel...
Ale poďme k hlavnému aktérovi komédie, Gašparovičovi. I keď permanentne zachrípnutý, šťastný z toho, že konečne vymenoval Generálneho prokurátora, vymaľovaného Smerom , v pekných, červených farbách. A ako prvý Čižnárovi aj blahoželal. Nezabudol pripomenúť Ústavu/ lepšie by bolo, keby sa ňou aj riadil/.
Druhou hlavnou postavou bol samotný Generálny prokurátor. Sľúbil, že sa zamerá na bité ženy a daňové úniky. Ani zmienka o riešení veľkých káuz. Ako ináč.
Vybozkaný Fico i nevybozkaný Gašparovič si môžu oddýchnuť . Balvan ,menom Čentéš, im už na hlavu nespadne... Divadlo sa skončilo, standing ovation však boli akési vlažné...
