MDŽ- áno!!!

Na základnej škole n sme v tento deň mohli vidieť naše učiteľky v pekných šatách, strvalených hlavách , primaľovaných dosť červeným rúžmi výrobcu AB. Voňali ťažkotonážnymi ruskými „ duchmi“ Na tabuli trónil klasický nápis DNES JE SVIATOK VÁŠ , NESKÚŠAJTE NÁS. Celkom zbytočne, lebo učiteľky si to chceli tiež trochu užiť. Tiednej sme dali darček, niekto , teda ja, povedal básničku, a pani učiteľka vyronila obligátnu slzu a bola rada že, nás , hajzlíkov, pošle domov skôr, aby mohli s kolegami v zasadačke vypiť trochu vína a dať si jeden alebo dva obložebé chlebíčky .Horšie to bolo doma. Mama i otec pracovali v nemocnici , ale každý oslavoval so svojím oddelením. Mama prišla domov o ôsmej uvarila nám krupicovú kašu. Dostala dve utierky, zoschnutú čokoládu , a povädlý červený karafiát.Otec prišiel riadne „namydlený“ až nad ránom, a nedoniesol nič. Ráno mu bolo zle a pil tzv: Žimné vre. Na strednej škole to bolo podobné, ibaže matematikár sa riadil heslom ,že “ sviatok treba osláviť prácou,“ čo bola podľa neho ďalšia písomka. Vzdorovať mu bolo ťažké, bol prísny a poctivý. Až po rokoch som ho ocenila ako jedného z najlepších profesorov a vďaka nemu mám rada matematiku. Ani doma nijaká zmena, akurát mamin karafiát bol celkom čerstvý, lebo nemocnica si už pestovala kvety v skleníkoch, a nebol jeden, ale tri. K tomu utierka, a dezert „ Višne v čokoláde,“ ktoré sme so sestrou v ten večer vyjedli. Otec sa zabával ako vždy do nocí, a ráno ako prvá pomoc vždy Žimné vre. Na vysokej škole sme na internáte urobili koncert na želanie. Trval do rána. Keď sa v éteri už piaty krát ozývala skladba „Stair to Heaven, od Zeppelinov, alebo Child in Time od Deep purple, a v odpadkovom koši sa hromadili fľaše od alkoholu, akosi som svojho chudáka otca začínala chápať. Poslednú oslavu MDŽ som zažila už v zamestnaní ako mama takmer dvojročného syna. Bolo to dosť bujarí oslava, lebo pani Adela , najslušnejší človek v celom ústave, tancovala na stole. Na druhý deň si nič nepamätala, a keď je už tretí človek povedal, že je výborná tanečnica, zrútila sa a išla k lekárovi.Ja som bola v pohode. Akurát mi kolega Janko rozprával, že sa mu v noci snívalo , že sa so mnou bozkával, a že sa mu to ohromne páčilo. Nepovedala som nič...Potom už žiadna oslava nebola. Importovali sme si tu Valentýna, a Deň matiek , a podobne. Ale starý dobrý MDŽ má stále svoje miesto. Ak dostanem nejaký kvietok, alebo čokoládu, budem sa tešiť. A môže byť aj zoschnutá...