Pár krát som samozrejme našla odvahu, hlavne po vzhliadnutí filmu Sex v meste, nadobudla som chuť rozpútať svätú vojnu konfekcie v malom Slovenskom meste. Po celý čas som si hovorila....neboj je to v pohode, cítiš to tak, je to určite správne. No jasné! a hneď pri schránkach počuješ: preboha to čo má na sebe? A potom už ide lavína nenávistných pohľadom....možno sú to obdivné pohľady žien, ktoré mi fandia , pretože ony sa k tomu nikdy neodhodlajú tak svoje pohľady zabalia do škatuľky s nápisom: sa pozri jak vyzerá! Krava!
Prosím Vás nedá sa zariadiť, aby sa na Slovensko už nikdy nedistribuovali takéto filmy alebo časopisy považované za módne biblie? Nech sa predávajú len Slovenky a Životy. Načo sú nám veci zo zahraničia, keď sa na ne pozeráme cez prsty? Prečo obdivujeme hrdinky z filmov oblečené v perfektných šatách, keď nám sa páči kostýmčeková klasika v čiernom maximálne šedom odtieni?
Viete čo sa páči na veľkých mestách? Že tam nikto nikoho nerieši. Paríž reaguje na odvážnych ľudí naozaj odvážne. Je jedno či sa do ulíc vyberiete v Evinom rúchu alebo mamutom kožuchu, mesto Vás prijme takých aký ste. A o tom by mala byť móda. Nosiť to , čo má pre Vás nejakú výpoveď, je jedno aké drahé to bolo, alebo nebolo, dôležité je odpútať sa od uniformity a nosiť možno aj tie ponožky ak sa Vám to páči.
A pre tie zlé tety: Nesúďte podľa oblečenia, ja viem, že aj Vy sa zamknuté v šatníku hráte na Carrie Bradshaw ked si vyšla na trh v Abu Dhabi.
Nech sú naše ulice plné farieb a krásnych usmiatych ľudí :DDDD
sex in the city......in slovakia
Skriňa- nenásytne zvieratko, ktoré je stále hladné, niečo mu chýba, ak mu to kúpim tak to zhltne ako nič. A keď ju najviac potrebujem pri rannej asistencií ,aby mi predložila svoje návrhy na najvhodnejšiu kombináciu dennej toalety, tvári sa akoby v sebe nič neukrývala. Taká je voči mne falošná! Potom len vzdychám a ochkám a moja veta : Ja si nemám si čo obliecť! vyznieva ako nie príliš vážne frflanie susedky v dôchodkovom veku. No dobre, nie je to také tragické, všetko to pramení len toho, že ak by som sa obliekla tak ako to cítim, asi by predavačka v CBA-čku dostala nejakú príhodu. Moji kolegovia by ma navždy považovali za stratený prípad a ľudia z ulice by sa stretli na chirurgickom oddelený s poškodením krčnej chrbtice. Ponožky predsa nepatria do lodičiek!!!!!! Ale mne sa to páči.....tak a teraz ma niekto isto zbije. A tak mi neostáva nič iné , len sa premeniť v tichosti svojho príbytku na fetišistu a oddávať sa svojim úchylkám v úplnom utajení.
