život je prosto škaredá hodina zložená z nádherných chvíľ

Vošla som do miestnej trafiky a vdýchla som vôňu kvalitného dreva, ktorá v sebe skrývala ďalšie ingrediencie ako vzorec orientálneho parfému. Srdce tvorila horká čokoláda a základ bol naplnený tabakom. Celkový dojem na mňa zapôsobil ako na návšteve starej kaviarne niekde v skrytej uličke v exotickej krajine. Moja nechuť ísť do práce sa razom vytratila ako mávnutím čarovného prútika.
Deň sa však neskončil a problémy sa valia jeden za druhým. Kroky ma zaviedli tento krát do kníhkupectva, kde som zabudla na platenie šekov a otravné zvonenie telefónu. A zas mi stačila vôňa, čerstvého nedotknutého papiera, tisícky slov a obrázkov a dotyk. Dotyk láskavého pošteklenia strán, akoby som pohladila malé zvieratko. Pohladenie zvieracej srsti vraj vyvoláva v človeku eufóriu.
A knihu som si nakoniec kúpila, čo na tom, že ešte nie je všetko vyplatené, ale nemám svedomie nechať tohto prítulného papierového tvora napospas výkladu. Nálada stúpa stále hore...
Šálka kávy mi sľubuje nerušené chvíľky pokoja, nie je to tá rýchla ranná káva z ktorej Vás nutká na veľkú potrebu. Táto káva je jej milšia sestra, nechá Vás aby ste si ju vychutnali a spoznali. Prevaľuje sa Vám v ústach a napĺňa pocitom stavu beztiaže. Ak Vás ešte stále ťažia myšlienky skúste horúcu vaňu, čo na tom že to bude v nezvyčajnú hodinu, alebo že účty za vodu sú vysoké? Je to možno luxus, ale sľubuje krásne uvoľnenie v penovom raji. A ja sa zrazu cítim ako Botticelliho Venuša zrodená z morskej peny. Akurát voda vo vani je sladká a sladko sa cítim aj ja. Ale kto iný mi zaženie chmúry ak nie drobnosti, ktoré ma obklopujú? Podľa mňa aj z takýchto radostí je zložený náš život , nemusia vždy stáť hromadu peňazí a predsa nás vedia postaviť na nohy. 
K úsmevu stačí aj jeden lúč slnka no nie? najmä ak pred ním úradovali daždivé a dlhé dni.
Ps: keď toto píšem realizujem módnu prehliadku pyžamových kúskov s hrubými zimnými ponožkami a cítim sa ako vo večernej toalete. Od Diora...nie ešte lepšie :D