Sedela som v izbe a lúštila som si krížovky. Náš činžiak sa nachádza blízko základnej školy. Bolo asi tak pol druhej decká chodili domov zo školy. Už mali vlastne po vyučovaní. A zrazu počujem ako púšťali pirátov. Neskutočne ma to vytočilo tak som vyšla na balkón a povedala som im niečo v tom zmysle keď ešte raz budem počuť, že pustia piráta tak zavolám na nich policajtov. Robili si z toho srandu tak teda idem vytočiť známe číslo 158. Rozhovor prebiehal takto :
- Dobrý deň mohli by ste ma prosím vás spojiť s meststkou políciou v tom a tom meste?
- viete čo my sme štátna polícia zavolajte na číslo 159
- dobre ďakujem za informáciu dovidenia
- dovidenia
Tak som teda vytočila číslo, čo mi bolo poradené. Ten rozhovor prebiehal takto :
- - dobrý den prosím vás mohli by ste ma spojiť s mestskou políciou v tom a tom meste?.
- je nám luto, ale to nemôžeme to sa nedá
- ale......
bolo zbytočné niečo hovoriť pretože ten kto to zdvihol to položil hneď ako dopovedal, čo chcel a vôbec ho nezaujímalo to, že ja sa chcem ešte niečo spýtať. vlastne totálny nezáujem zo strany pracovníka na infolinke. Ani nepozdravil nič.
A ja sa teraz pýtam, kam majú ľudia zavolať, keď majú nejaký vážny problém, keď na infolinke môžu / ale nemusia / povedať danému človeku to čo mne. Najviac ma štve, že ani mestský policajti s tým nič nerobia a vedia o tom. Za čo sú potom platený, ked neriešia takéto veci. Asi im nieje cenný ľudský život, pretože pirátom si to malé decko može ublížiť. Môže mu to utrhnúť ruku a iné veci ......
