Ďakujem , Vám milí kolegovia

Som realista a predsa verím na zázraky a dokonca ich občas aj zažívam. Do firmy prišiel nenápadný muž, hľadal prácu. V tej chvíli akurát nič nebolo, ale u nás nikdy nevieš, občas niekto odíde, alebo ,,musí odísť“, alebo vznikne pracovné miesto, kde potrebujeme človeka. Nechal aspoň životopis a žiadosť o prácu, ale kolegyni stihol povedať, že žije sám so synom v sociálnom zariadení, pretože životná situácia ho dohnala až sem. Potreboval súrne prácu,aby mohol žiť so synom, aby sa dokázal o neho postarať. Zbystrila som pri rozprávaní tohto smutného príbehu, uložila do pamäti a život bežal ďalej. O nejaký čas sme potrebovali niekoho zamestnať , najlepšie muža. Spomenula som si na toho pána a začala som hľadať jeho životopis...nenašla som ho v tej chvíli, lebo zvonili telefóny , chodili zákazníci a furt sme niečo riešili. Prvý zázrak...prišiel sám od seba na druhý deň sa ,,pripomenúť“. Povedala som mu: ,, OK môžeme Vás vyskúšať, prídite hneď zajtra". Prišiel, okukával sa, chceli sme aby zhruba pochopil o čom je tá práca. Prišiel aj ďalší ďeň, no okolo obeda vošiel ku nám do kancelárie celý bledý a že mu je zle, dali sme mu vodu, posadili ho,ale vyzeralo to,že chalanovi to tak ľahko neprejde. Majiteľ firmy (volajme ho šéf) bol akurát s nami a volal záchranku. Chalani zlatí prišli, urobili základné vyšetrenia a konštatovali ,že to bude asi stres, pretože Dušan nemal zlé hodnoty. V priebehu podávania infúzií sa Dušan hlavne obával,aby mohol ísť pre syna do škôlky, pretože nikoho nemá, len jeden druhého. Tí chalani zo záchranky boli takí zlatí, radili mu kde by mohol zohnať podnájom a kde sa dá dobre najesť za neveľké peniaze. Šéf mu hneď povedal ,že stačí , aby pracoval a chcel pracovať, že my mu pomôžeme. V tento deň všetci čo sme boli v kancelárii sme pochopili , aký tento človek má problém a prečo je v ťažkom strese. Mal totiž do konca mesiaca opustiť soc.zariadenie, nájsť si adekvátne ubytovanie a prácu. Inak syna dajú do detského domova a on nech je už kde chce. Vravím si, ak mu zoberú syna, v našom systéme bude veľmi ťažké dostať ho späť. Nikoho nezaujíma, že tí dvaja sú spolu šťastní a že keď ich rozdelia bude to neskutočné utrpenie pre oboch. A vtedy sa to rozbehlo, druhý zázrak: moja kolegyňa Vierka mu začala hľadať ubytko, pretože ten chalan je z Prievidze a nevie ani kde je pošta v našom meste .Vyvolávala, chodila pozerať byty, proste neskutočné. Našla bytík, čo najlepší pre neho a aby ho uplatil, ale prišla celá nešťastná, že nie je zariadený a že on momentálne nemá nič. Vravím, každý z nás má doma niečo, čo nepotrebuje, či chce darovať. A tak sme spravili zbierku. Nie na sociálnych sieťach, ani na facebooku....ale v rámci našej firmy. Tretí zazrak: Ľudia moji zlatí...každý niečim prispel, zariadili sme mu celý byt a šéf mu zaplatil dva nájmy. Do mesiaca sa to všetko udialo a uskutočnilo a on so svojím synom býva v bytíku. Tak teraz veríte na zázraky aj vy, však? Ďakujem nesmierne svojim kolegom a svojej firme a som na nás veľmi hrdá.