nenávidím
mám strach
odmietam
pomaly bežím pred veľkým zhlukom
davom, masou zoskupených vecí,
myšlienok, bláznovstiev, obáv,
chvíľ neobetovanej lásky,
lží, dobrodružstiev, spomienok, úzkosti
zahnali ma ďaleko od okraja priepasti
teraz........... ??
pomaly zastavujem svoje kroky
uvedomujem si, kam som sa dostala
šatky utkané z plameňov ohňa
hladia moje nahé a prázdne telo
prach spod nôh dvíha sa hore, dusí
také strašné ticho
tlačí sa do uší,
až cítim, ako padám do náručia blázna
nemôžem sa nadýchnuť,
niečo tlačí moje pľúca
všetko je pomalé, malátne
ako pád pod vodnú hladinu
a pohyb rýchlosti slimáka
chvíľu potrvá, kým zastanem,
rozhliadnem sa, uvedomím
....
chcem preskočiť tú priepasť,
zostať na druhej strane
potrebujem priestor na rozbeh,
ale....
nemožno sa vrátiť späť.....
čierna škvrna za mnou
vysaje všetku moju silu, túžbu
