Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Tarapetou hmýri sa podnapitý hmyz,
slnko mu páli do okien.
A potom zistím, že mi to nestačí,
že chcem, aby si zostal naveky, na večnosť,
a možno len na chvíľu.
Pretože sa bojím časov a osôb v nás.
Zobuď ma, strhaj šaty,
zabaľ do deky z modrého mora.
Možno by si sa zamiloval,
keby si vypil moje výdychy z napnutého hrdla.
