jedna z mnohých

vetrom poletovali straky
jedna,
zhodou náhod nenakazená vtáčou chrípkou,
sadla mi na plece

spievala si,
apaticky..
ako keď parkety vŕzgajú
pod údermi tvojich bosých piat

západ slnka sype kvety do rohu izby,
kde nerád zhasínaš lampu

chlad tvojich dúhoviek zabíja každý pokus
o uhasenie smädu po bielych krivkách tváre
tak dokonale vymodelovanej

dnes ťa možno uvidím
možno budeš hladiť niečo drsné a tvrdé
a možno kresliť ženám rosu na chrbát

ale aj tak sa neteším
len....
sprosto dúfam,
že tá báseň bola o mne