možno holuby....

aké krásne je,
keď šedá mení sa na modrú
keď zima naplní sa chvíľou jarného tepla

mohli sme sa prechádzať po parku
preskakovať hĺbky nových kaluží
smiať sa roztopeným snehuliakom
zdvihnúť pár uhlíkov,
a potom ich voľne,
len tak niekam pohodiť

mohli sme sa hrať na sivých holubov
na námestí splynúť s davom,
hľadať tvrdé omrvinky a rozmočené kamienky
stratiť sa,
začať sa chvieť a báť....

mohli sme byť ako holuby,
keď si dovolia nalomiť krídla,
postúpať po nohách
a zničené odídu zabudnúť

mohli sme sa znovu nájsť,
tešiť,
bláznivo poletovať
nechať sa odviať vetrom niekam ďaleko
a po pristátí na zem piť teplý horký čaj
narovnávať krídla,
liečiť krvavé nôžky

je krásne,
keď z tvojho hlasu cítiť smiech,
keď tvoj smiech oživuje môj hlas..