Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
kamenný drôtik skrývam
za smútkom medeným
meliem väčne poslednejšiu kávu
ostrú, ostnatú
trasiem sa ňou na tele
ako kat bičuje ma po tvári
môj vlastný strach
ako boh láska na šiji
môj jasný krach
a zdá sa, že už nedovidím
na krajný kraj
a tak sa rozpáram
orodujem tomu, čo
navlečie kolo mňa
guľato-hranné korálky
