na nebi sú všetky možné farby rána,
aké len ráno na nebi môže mať
je niečo pred pol šiestou,
za oknami stále chlad
a neopakovateľná sviežosť leta,
keď ešte 27. júl nevie,
aký príbeh sa s ním spojí
rozhliadnem sa vôkol seba
a snažím nájsť vhodné slová
na vyjadrenie jasu oranžového slnka,
ako z čias dávno minulých,
ale márne
pozorujem malé obláčiky smerujúce niekam,
kde sa stratia
slnko je už žlté, jasné,
vábi slnečnice - tie malé nevinné kvietky
do svojho teplého náručia
ich drobné hlávky,
vždy oddane otočené jeho vznešenosti a kráse
opätujú mu všetky teplé pohladenia, nežnosť