husto sneží
tenká biela pokrývka zvýrazňuje línie skrehnutých konárov
akýsi muž vezie vrece na sánkach
kráča ticho, odhodlane
dym z komínov vypĺňa vzduch,
ticho okolitých zašednutých stien
a zvlhnutej opadanej omietky
úzkymi ulicami túlajú sa zafúľané psy,
hľadajú niekoho,
kto by ich zaviedol do búdy
dal im lásku
a zaručil nekonečnú slobodu
husto sneží
z očí nedočkavých cigánov sála čertovské teplo
ich ľahostajné pohyby,
úprimný smiech, zaplátané košele
sú neuveriteľne všedné, výnimočné
krajina akoby posadnutá zabudnutím,
mierom, krásou,
studenou pravdou o neznámej jari