opustenie parku

prišla som si sadnúť do parku,
počkať ťa pod svitom žiariacich hviezd
pomalé kroky nežne zastali,
aby nerušili pokoj spiaceho štrku

z nohavíc vypadli mi slané vreckovky predošlého dňa,
vytúžený nádych mrazivého vzduchu
zohrieval mi prázdne chladné pľúca
smiech veselých cigánov
stratil sa v odlesku pouličných jazierok

opierajúc ruku o peň, kde sme sedávali
a lízali vanilkovú zmrzlinu
zacítila som znak,
ktorý si tam raz vyryl

no teraz sa túlaš
niekde v oblakoch
pochlipkávaš horúci sladký čaj

zmrzlina je na január príliš studená
pne bývajú vlhké,
zaprášené bielym snehom

zdvihla som sa
a povedala zbohom vranám mávajúcim na pozdrav