stretli sme sa na kamennej dlažbe
v objatí dusného predpoludnia
môj pohľad, tak trochu nesmelý,
jeho neznamenal nič
sem-tam mi pozrel do polomŕtvych očí,
položil dlaň na plece
10. augusta
žeravý uhlík tíško tlel
a z našich úst vychádzal biely voňavý dym
odišli sme na pláž, ľahli si na deku,
pozorovali ako hviezdy premáha slabosť,
hviezdy padajúce do neznáma
a jeho blízkosť začala byť príliš omamná,
sladká, nenarušiteľná
chladný piesok, teplá posteľ
jeho tmavá hruď a moja bledá tvár
keď bolo 9, vstala som kúpiť si raňajky
....
usmial sa
takmer každých 5 minút, každý deň
teplá posteľ, voňavý dym....
usmial sa,
len keď papagáj zaspieval mu pesničku
raz v noci, v prázdnej tmavej kuchyni
jeho tmavá tvár,
moja bledá
a papagáj
pár krokov na horúcom piesku,
pár slov na hranatých skalách
povedal:
"now you can to go"....
