Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(5)
nepamätám sa na nič,
čo by spôsobovalo výnimočnosť
včerajšieho dňa
snáď ranné prebudenie do prázdna
vystlaného chvíľou slnečných lúčov
nezmyselné čakanie naplnené
zmyselnosťou ľudskej lásky
poobedné šero pichlo ma v kolenách
chladný vietor zhasol svetlo v nádeji,
že zakryje krutosť veľkých oblakov
čo bránili svietiť hviezdam
vetvy tichých borovíc
hojdali sa vo vánku,
konáre starej vŕby
vyškierali sa mi do očí,
posmievali sa svetru
pohodenému uprostred šedej izby
na líci zažiarila mi neviditeľná slzička
malinká, no šťastná
vrátil si sa....
kdesi v mieche otriasli mnou zimomriavky,
na líci žiarila mi slzička
veľká a bezcitne mokrá
začarovaní výnimočnosťou
včerajšieho dňa
sľúbili sme si....
šiel si spať,
a ja som pozrela na kvet,
ktorý si mi dal
