Praha a ja (II.)

Vtedy šli so mnou autobusom do Prahy aj Jano a Zolo. Konzumovali sme rakiju a zapíjali Zolovou päťročnou marhuľovicou. Takmer vôbec som nespal, aj keď sme cestovali v noci.
V Prahe už na nás čakal John s usmievavou priateľkou Zuzkou. Kým Jano so Zolom u nich zaspali, my sme sa šli pozrieť na Olšanský hřbitov. Zložiť poklonu Voskovcovi s Werichom .
Keď sa chalani zobudili, šli sme do mesta. Dali si po osem pív a vyrazili na Leteňskou pláň vychutnať si najväčšiu a najpoctivejšiu rock´n´rollovú show na svete. Koncert Rolling Stones.
Na druhý deň sme šli domov a cestou som stretol dávneho kamaráta Igora, s ktorým som sa dostal až do Serede.
Veru dobre sa človeku cestuje po svete, keď má všade pri sebe kamarátov.


Uplynuli ďalšie štyri mesiace.
Najvyšší čas ukončiť si ročné obdobie.
Tak mi aspoň napadlo.


Rozhodol som sa, že pôjdem v stredu.
V utorok som šiel večer do kina. Dávali Černý Petr od Formana . Jednak mám ten film rád, jednak som sa chcel trochu zdokonaliť v češtine.
V kine som bol s Katkou a s Martinom. Niečo mi hovorilo, aby som sa v ich spoločnosti správal opatrne. Najmä po spoločnej negatívnej skúsenosti z minulého týždňa, ktorú niekedy opíšem v príbehu Olo v Bratislave .
Keď som neskôr rozprával Huťovi, čo sa mi stane v nasledujúcich riadkoch, ten iba lakonicky skonštatoval Jeden pijan, druhý pijan, tretí pijan, čo iné si mohol čakať ?
Nuž, čo sa stalo? Po kine sme šli na jedno, ale naozaj iba na jedno, do Prašnej bašty . Je to jeden z mála podnikov v Bratislave, kam sa ešte nehanbím chodiť. To je vlastne tiež jeden z dôvodov mojej cesty do Prahy. Tam mám oveľa väčšie možnosti.
Keď zatvorili Prašnú baštu, šli sme do El Diabla, o pol tretej ráno do Františkánov. Takmer nikde sa k nám personál nesprával ako by sa k zákazníkom mal, ale my sme sa tvárili, že nám to nevadí. Vedel som, že v Prahe to bude iné.

Keď sme o šiestej ráno vyliezali z Františkánov, tak ma napadlo, že sa mi vlastne ani spať neoplatí, keďže mi škola začína o pol ôsmej. Tak som šiel do školy. S bledou tvárou a klipkajúcimi očami som odovzdal diplomovku, neustále som fajčil jednu od druhej, aby som nezaspal.


V ďalšom dieli popíšem ako som sa dostal do Prahy, o skúsenosti s colníkom a možno ešte niečo.