John mal ísť ráno na pol ôsmu do práce. Mal však dojem, že je chorý tak poslal ospravedlňujúcu SMS. Neskôr zistil, že to ho iba bolela hlava z alkoholu. Mne prezmenu poslal SMS brácho. Že je v Prahe a môžeme sa stretnúť. Reku, čo by nie. Nestretol som ho už mesiac a v Prahe takmer vyše roka.
Keďže John s Huťom ešte spali, musel som ich zobudiť. Ja neviem, čo tí cudzinci zvyknú toľko vyspávať, pomyslel som si. Na ráno som im pustil Na krásnej modrej Vltave od Straussa, čím som v tú jeseň nezvyčajne a neoficiálne otvoril Pražskú valčíkovú sezónu. John otvoril okno, aby sa o tom dozvedeli aj susedia. Jeden Johnov sused sa volá Žížala , ale inak je to muž.
Štvrtkové popoludnie. Pivo U Pinkasů. Stretnutie s bráchom na Vianočných trhoch. John sa pýtal brácha na jeho vek a tváril sa prekvapene, keď sa ho dozvedel. Veru, človek až na tých bratoch vidí ako starne , povedal som mu.
November je aj mesiac fotografie. Preto sme si nemohli nechať ujsť výstavu fotografií Helmuta Newtona na Pražskom hrade . Veľmi frekventovanou bola aj výstava Fotografujúci Japonci ´03 . Na fotografiách z celého sveta boli odfotografovaní Japonci práve v momente, keď si fotili nejakú pozoruhodnosť. Karlov most, kaviareň Bystrica, Alcatraz, Eifelovku, Tower Bridge, Španielske schody…
Pri Vltave sedeli na schodoch študentky - budúce nádeje filharmónie. Konzultovali svet, ukazovali nádhernú prítomnosť a smiali sa radosťou. Stál som pri Dvořákovej soche a tváril sa, že ju pozorujem. V skutočnosti som sa však díval na študentky a pri pohľade na ne som sa opájal živým dôkazom existencie šťastia a dobroty na tomto krásnom svete.
Na Karlovom moste sa stmievalo. Zuzka mi ukázala sochu sv. Jana Nepomuckého. Mal som sa jej dotknúť a niečo si zaželať. Tak som to urobil. Ja vždy urobím, čo ľudia odo mňa chcú. Pravou rukou som sa chytil sochy, zatvoril oči a už to bolo. Asi som to urobil veľmi sugestívne, pretože hneď po mne to začali opakovať všetci. Tak sme sa bavili na tom, že sme sa dotýkali každej sochy, a keď sa aj minuli, tak sme objímali stromy. A nevedomí turisti to všetko po nás opakovali.
Tmu na Karlovom moste využil alternatívny hudobník na uvedenie svojho predstavenia. Naladil si niekoľko veľa desiatok pohárov s vodou do tóniny a začal na nich hrať rôzne skladby. Bacha, Liszta, Paľa Hammela, Boba Dylana, Mozarta…
Ja mám k Mozartovi blízky vzťah. A s pýchou a hrdosťou si privlastňujem jeho známe slová, že Mí Pražané mi rozumějí . A som im za to vďačný a mám ich za to rád.
Nabudúce sa budem prechádzať po Kampe a zastavím sa v kaviarni Slavie .
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
