Praha a ja (V.)

Zabočili sme ku Kampe. Vždy som sa na ňu pozeral zvysoka. Z Karlovho mostu. A nikdy mi nenapadlo, že by som sa po nej mohol poprechádzať. Asi som si myslel, že to je zakázané, alebo som sa bál, že by som tým rušil súkromie miestnych obyvateľov. Neviem…
O Kampe som ale zato čítal mnoho. Veď v nej býval môj milovaný Jan Werich. Jeho dom však pravdepodobne poznačili záplavy. Je spustnutý a zarastená záhrada už iba s nostalgiou spomína na časy, keď sa tu schádzala československá bohéma.

Opojený nostalgiou po bohéme sme prešli cez most do kaviarne Slavia. Aj keď je to dnes obyčajná komerčná kaviareň, tak napriek tomu si pri žiadnej návšteve Prahy neodpustím aspoň krátke posedenie v miestach, kde vznikal československý humor a viedli disidentské reči.
No a keď som v Slavii, tak aj keď nemám potrebu, vždy sa idem prejsť na toaletu. Na panskú. Môžem smelo vyhlásiť, že panská toaleta v kaviarni Slavia je najlepšia, akú som kedy kde videl. Je akoby vystrihnutá z amerického swingowého muzikálu. Jediné, čo by som jej mohol vyčítať je, že nad pisoárom nemá prilepené noviny, ktoré by som mohol čítať pri vykonávaní potreby, ako to bolo napríklad na toaletách v Old Chicago, Tucson, AZ .

Po stopách študentov sme sa vybrali po Národní třídě až k Václaváku, ale odbočili sme inde. Na zemi pri odpadovom koši sme videli veľa nepoužitých Ibuprofenov. Hlava nás však z toho nebolela, tak sme ich tam nechali.

V hospode, ktorej meno si nepamätám som si dal excelentnú omeletu a k nej pivá. České pivá mi veľmi chutili, nemal som však pri sebe veľa peňazí, nuž som si ich za večer mohol dovoliť iba trinásť. Na kus reči zašiel aj Kolumbijčan Jorge, ktorého som nevidel už štyri roky.
V ponuke jedál mali aj tatársky biftek. Propagoval to slogan Na rýmu a kašel, tatarák se našel .
Ale bol som predsa len ešte trochu hladný, preto som si objednal Teplý uzený s vejmrdou a hořčicí. Vejmrda je vynikajúca kombinácia chrenu s jablkami. Mierne pikantná. John povedal, že u nich v Arizone, keď si dajú niečo pikantné, tak si potom spievajú parafrázovaný text Lunch hurts. Pri známej melódii Zuzke napadlo, že jej bývalý frajer ponúkol možnosť ísť zdarma na koncert skupiny Nazareth . Začínalo to o hodinu. Vybrali sme sa tam. Johna však zo žiarlivosti nechcel pustiť, tak sme sa mu zložili na lístok. Vždy sa s potešením dívam na hudobníkov, ktorým sa dá z očí vyčítať, že hudba je pre nich zmyslom života. Tak tomu bolo aj teraz.

Ani raz sme počas trojdňovej anabázy nenatrafili v pohostinských zariadeniach na mizantropa. Všade boli ku nám čašníci úctiví, objednávky nosili vo viac ako primeranom čase, v prípade, že si nebolo kam sadnúť a otáčali sme sa na odchod, nás sami zastavovali, aby sme počkali a okamžite nám pripravovali miesto.
Avšak čašníčka z tejto hospody bez mena bola niečo navyše. Tá si pri záverečnom účtovaní ešte k nám sadla a porozprávala sa s nami. Je to múdra, pôvabná, milá, spravodlivá deva.


A nabudúce posledná (konečne) časť z mojej novembrovej(2003) výpravy do Prahy a potom snáď prejdem na nové zážitky.